Blog

V živote sa stretávame s rôznymi ľuďmi. S niektorými si sadneme od prvej sekundy, na niektorých si musíme zvykať a sú aj takí, na ktorých si veru nezvykneme nikdy. Cez to všetko aj s nimi musíme nejako vyjsť. Veď málokto z nás má tú možnosť vybrať si, s kým bude komunikovať a s kým nie.

Každá firma pôsobí v nejakom konkurenčnom prostredí. Niekedy je naozaj ťažké prežiť v situácii, keď konkurent vyhráva pomocou úplatkov, neplatič sa vám po reštrukturalizácii dlhov smeje do očí, štát zvyšuje dane, mestá poplatky a nestabilná politická situácia bráni overenému kľúčovému exportu do inej krajiny. Ako to celé zvládnuť, prežiť a ešte aj expandovať?

Marketing je koncept: koncept celkovej komunikácie firmy smerom von. Mylná predstava majiteľov firiem je, že na to, aby komunikovali so zákazníkmi, im postačí reklama produktov, ktoré predávajú. Áno, môžeme to pokladať za určitú formu komunikácie so zákazníkom, no uznajte, že ustavičný „monológ“ firmy nie je komunikáciou v pravom zmysle slova. A preto nefunguje!

Kalkulujete predajné ceny svojich služieb či tovarov? Nezabudnite tam zarátať svoj zisk! Až neuveriteľne veľa podnikateľov túto samozrejmú vec nerobí. Stanovujú svoje predajné ceny iba podľa cien konkurencie. Za koľko to predáva konkurenčná firma „B“? Za 100 €? Tak naša firma „A“ to bude predávať o 5 % lacnejšie! A to je celá cenotvorba.

Zaujal vás názov tohto článku? Ja osobne prednášam o predaji od roku 1998. To už je pár rokov a čo som spozoroval je, že takmer všetci obchodníci hľadajú nejaký tajomný recept: nejaký spôsob, ktorý bude v predaji fungovať vždy a pomocou ktorého každému predajú.

Predstavte si, že by ste si mali ísť kúpiť chlieb k pekárovi, o ktorom sa všeobecne klebetí, že má v pekárni myši, bije svoju manželku a chodí domov opitý. Asi by ste si povedali, že takémuto človeku peniaze nedáte a šli by ste si po chlieb niekam inam. Je zaujímavé, že tento pekár možno pečie veľmi kvalitne a dokonca to, čo sa o ňom šíri, vôbec nie je pravda – možno ho iba ohovára konkurencia. Ale keď sa vám tieto slová raz doniesli do uší, pravdepodobne ho nikdy nenavštívite. Tento príklad potvrdzuje dôležitý fakt, že bez dobrého mena je prežitie firmy veľmi ohrozené.

V živote sa stretávame s rôznymi ľuďmi. S niektorými si sadneme od prvej sekundy, na niektorých si musíme zvykať a sú aj takí, na ktorých si veru nezvykneme nikdy. Cez to všetko aj s nimi musíme nejako vyjsť. Veď málokto z nás má tú možnosť vybrať si, s kým bude komunikovať a s kým nie.

Veď podnikám už dvadsať rokov, to ja by som mohol učiť iných! Počuli ste niekedy takýto výrok? Je prirodzené, že človek, ktorý už veľa dokázal, musel na veľa vecí prísť sám. Preto je na mieste byť hrdý na svoju inteligenciu a schopnosť správne vyriešiť problémy, ktoré priniesol život a rast firmy. Na druhej strane sa vám ten istý človek sťažuje, že pokiaľ si sám prácu neurobí, tak to nebude urobené dobre, že mu chýbajú peniaze, že nemá dobrých ľudí , že stále musí riešiť tie isté problémy, že je často v strese a niekedy sa cíti byť otrokom vlastnej firmy. A že by aj chcel rásť, ale obáva sa, že ho firma prerastie a preto radšej neberie ľudí a odmieta zákazky. Čím to je?

Vytvorte si pomocou audio a video techniky svoje „klony“
Jedno zo známych riešení je prijímať nových pracovníkov a na nich delegovať svoju prácu. Ale obvykle, keď prijmete ďalšieho človeka do firmy sa pre vás začne ďalší – ešte väčší kolotoč. Bude ho treba od piky naučiť ako sa tá práca robí. Zožerie vám to kopu času a ešte je tu aj hrozba, že to v praxi nezvládne alebo odíde ako hotový človek ku konkurencii. A všetok ten čas ste mu venovali úplne zbytočne! Lenže iná cesta ako prijímať a zaúčať nových ľudí neexistuje.

Nejedna firma takto skrachovala. Prevalcovala svojho šéfa, ktorý pred ňou nestihol „bežať“. Nevedel ju dostatočne rýchlo preorganizovať a správať sa vždy primerane prudko sa meniacej situácii. Toto je dnes najčastejší dôvod, prečo úspešní podnikatelia predávajú svoje firmy. Nerobia to preto, že si už chcú oddýchnuť a užívať si život, ako to radi hovoria na verejnosti. Alebo preto, že ich k tomu donútila konkurencia. Svoje firmy predávajú hlavne preto, lebo majú strach, že neustále rastúcu firmu už nezvládnu a prerastie im cez hlavu. Tak od nej radšej utečú skôr, než by to mohlo celé zahučať a oni by prišli o plody 15 ročnej tvrdej práce.

Aký je „životný príbeh“ mnohých slovenských spoločností? Najprv majiteľ vymyslí, čo sa bude robiť, potom založí firmu a dlhé roky pracuje, drie a nespí. Nielenže mu narastá konto, ale pribúdajú mu klienti, narastá počet zákaziek, adekvátne tomu aj počet reklamácií, rozvozov tovaru, počet rokovaní, výrobných procesov, inventúr, prijímacích pohovorov, metrov štvorcových skladových zásob, komunikácií s úradmi, a tak ďalej.

Tak ako platí, že v núdzi spoznáš priateľa a kapitán lode spozná najlepších námorníkov až po prežitej prvej búrke, tak aj najhodnotnejších pracovníkov spoznáte podľa toho, ako zareagujú na mimoriadnu krízovú situáciu vo firme. Vtedy tí najlepší bez zbytočných otázok a slov, ochotne a dobrovoľne, bez príkazu šéfa urobia to, čo potrebuje ich tím pre víťazstvo.

Zažili ste už túto situáciu? Chcete dobre svojim podriadeným a preto im dáte vysoké fixné platy, vianočné posedenie, dobré odmeny, služobné autá a iné hodnotné bonusy, a predsa vám podaktorí hovoria, ako im je zle, ako sa nedá podať väčší výkon, ako majú toho veľa a nie sú ochotní urobiť nič navyše?

Veľa majiteľov sníva o tom, že bude mať firmu, ktorá je efektívna, stále zisková a je tak dobre zorganizovaná, že zarába peniaze majiteľovi aj vtedy, keď je na polročnej dovolenke na ceste okolo sveta. Takýto sen býva konfrontovaný s tvrdou realitou života podnikateľa. Väčšina majiteľov „eseróčiek“ je totiž denno-denne zavalená bežnou operatívou.

Každá firma stojí a padá na svojich ľuďoch. Aby prežila, potrebuje takých, ktorí spĺňajú dve hlavné kritériá: čestnosť a výkonnosť. Osobitnou kapitolou hodnotenia ľudí by mohla byť ich vernosť organizácii, ale uvidíte, že pre praktické potreby môžeme smelo tento aspekt zaradiť pod kolónku čestnosť. Čo teda s ľuďmi, ktorí to nespĺňajú?

Aj vy ste už niekedy stáli pred touto dilemou? Dívate sa na svojho podriadeného a váhate, či si ho nechať, prepustiť alebo urobiť niečo iné? V duchu si hovoríte: už som skúsil všetko a nič nefunguje! Kde ale nájdem náhradu? A je vôbec šanca, že nejakú náhradu nájdem? Nakoniec, nie je chyba vo mne? Prečo tí moji podriadení nepracujú tak, ako chcem? Chcem od nich až tak veľa?

Pokiaľ rozmýšľate nad tým, ako vybudovať takú firmu, ktorá tu bude aj o sto rokov a prežije všetky turbulencie, ktoré zapríčinia politici, hospodárske krízy, zlé počasie a konkurencia, tak nemáte na výber a musíte uvažovať nad tým, ako svoju firmu lepšie zorganizovať. Čím je firma lepšie zorganizovaná a nastavená, tým má väčšiu šancu prežiť rôzne útoky a búrky.

Nejedného šéfa trápi každý deň jedna a tá istá otázka: „Ako dosiahnuť, aby moji zamestnanci robili veci tak dobre, ako ja? Kiežby som sa vedel naklonovať!“ Aj vy ste už niekedy zažili to, že ste zamestnancovi zadali úlohu a keď ste to prišli skontrolovať, povedali ste si, že bolo by bývalo lepšie, keby som to bol spravil sám? Ako z toho von?

Buďte vždy iní a lepší. Inak stuhnete ako kameň a nič v živote nevyhráte. Keď sú ľudia v práci príliš vážni, tak je tu niečo veľmi nesprávne. V manažmente existuje jeden zaujímavý pojem – “duch hry”. Čo znamená duch hry? Znamená to, ako sa celkovo staviate ku svojej práci. Ak beriete svoj život priveľmi vážne, tak ho začínate strácať. Žiadna sloboda, žiadna voľnosť, žiadna schopnosť mať iné myšlienky, neochota si pripustiť, že niečo iné a nové môže byť dobré a lepšie ako je to dnes. Tuhosť a vážnosť je nástrojom tých, ktorí prehrávajú.

Možno ste sa aj vy niekedy začudovane zamýšľali nad niekým, kto bol ešte pred pár mesiacmi jeden z najdôležitejších pracovníkov vo firme. Zrazu sa však zmenil a vy máte pocit, že je na chvoste dôležitosti, alebo možno dokonca uvažujete, či si ho vôbec vo firme nechať. Táto situácia je pre šéfov veľmi ťažká. Vidia všetky minulé prínosy daného pracovníka, cítia voči nemu vďačnosť a sú voči nemu lojálni, no zároveň vnímajú, že takto to zostať nemôže. Niečo s tým musíte urobiť!

Keď sa našich klientov pýtam, ktorý výrok ich kolegov a podriadených ich dokáže najviac vytočiť, väčšina odpovedá jednoznačne: „Nedá sa!“ Táto univerzálna odpoveď na akúkoľvek požiadavku je hlavná príčina šéfových rozladení. Ak má vedúci pracovník takýchto ľudí okolo seba priveľa, skôr či neskôr ho jeho práca omrzí. Dôjde k záveru, že ľudí vlastne nepotrebuje, lebo sú tak či onak neschopní a najlepšie bude, keď si to spraví sám. A dôjde k najhoršiemu: prestane rásť.

Ako začať? Začať treba s tým, že sa rozhodnete byť úspešný. Aj keď to znie ako klišé, treba to urobiť. Veľa ľudí iba rozpráva o tom, že by sa chceli stať úspešnými, ale iba veľmi málo ľudí naozaj aj verí, že sa nimi stane. A iba málo ľudí uvažuje o dosiahnutí svojho úspechu ako o samozrejmosti. A to má svoje príčiny.

Prečo to treba riešiť? Lebo stresujúce faktory spôsobujú veľa zlých vecí. Znižujú výkonnosť človeka aj celej firmy, klesá efektivita pracovníkov a v konečnom dôsledku, ak tento stav trvá dlhodobo, končí chorobou pracovníka. Tak sa najprv pozrieme na niektoré príčiny vzniku stresu.

Slovo stratégia nie je veľmi obľúbené. Namiesto poriadneho, dlhodobého plánovania funguje mnoho firiem radšej metódou „Poďme robiť, veď nejako bude!“ Stratégiu vnímajú ako zbytočný luxus, ktorý si môžu dovoliť len obrovské firmy so stovkami ľudí. A práve preto, že žiadnu stratégiu nemajú, sa tými obrovskými spoločnosťami nikdy nestanú.