Pri výbere zamestnanca je vždy dôležité položiť si otázku: čo naozaj požadujem od svojich ľudí? Takmer všetci sa zhodneme na tom, že chceme niekoho čestného a produktívneho. To je správny prístup, ale ako ho rozoznať?
Rada by som vám dala tri hlavné zásady, ktoré vás pri výbere ľudí ochránia pred tými najnepríjemnejšími prekvapeniami.
1. Otvorte dvere dokorán novým zamestnancom
Väčšina firiem robí výber pracovníkov často iba pár krát do roka, a to veľmi povrchne. Ich filozofia znie: „Veď niekto sa už nájde“, a preto sa im nedarí. Alebo, čo je ešte nebezpečnejšie, sú presvedčení o tom, že už všetkých potrebných zamestnancov majú a viac nepotrebujú. To je úplne scestná myšlienka.
Aj pri tom najoptimistickejšom odhade, koľkí z desiatich ľudí, ktorých máte dnes, s vami budú aj o päť rokov? Alebo aj o dva? Všetci s vami nezostanú a preto musí byť firma stále pripravená prijať niekoho nového.
2. Robte nábor neustále a v nadbytku
Čo to znamená? Nuž, ak aj hľadáte jedného človeka, prijmite dvoch. Ak potrebujete dvoch, prijmite štyroch alebo pokojne aj piatich. Je to preto, lebo nie každý, kto do firmy nastúpi, v nej aj zostane. Je lepšie prijať viacerých a rátať so „stratami“, ako prijať len toľko, koľko potrebujeme, a po ich odchode absolvovať celý proces od začiatku znova.
Ľudia sú dnes prelietavejší ako kedykoľvek predtým, ich vernosť nebýva najvyššia a je lepšie s tým rátať už vopred. Aj vo výbere ľudí, ako vo všetkom, platí zákon, že kvantita je najdôležitejšia.
3. Nedržte na pozíciách nekvalifikovaných ľudí
Rýchlo ich zaškoľte a nechajte produkovať. Zamestnancov, ktorí mali nízke štatistky napriek všetkej možnej pomoci, radšej rýchlo prepustite. Ušetríte si čas a peniaze a slabému zamestnancovi tým pomôžete, aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá. Ak sa vo vašej firme iba trápi, niekde inde sa mu bude dariť lepšie.
A mám aj zásadu číslo štyri, ktorá sa možno striktne netýka iba výberu ľudí, ale predsa s ním úzko súvisí. A tá znie: klobúkujte! Ľudia, ktorí nemajú svoj klobúk (presný popis pracovného miesta, so všetkými procesmi a technickými postupmi, a s presne popísaným výsledkom), budú v práci tápať. Bez písomného klobúku trpí nielen výkon ľudí, ale aj ich vzájomná zastupiteľnosť, lebo každý robí podľa svojho a nevedia jeden po druhom prácu prevziať.
Všetky tieto znalosti vás v HCA Slovakia vieme naučiť na seminároch o personalistike. Veľmi sa teším, keď sa tam spoločne stretneme a želám vám veľa úspechov pri dobrodružstve výberu ľudí!
Prihláste sa na seminár VÝBER ĽUDÍ