Blog

Koučing, mentoring a tréning sú síce príbuzné slová, no majú svoje odlišnosti. Pri tréningu vás tréner pozoruje a povie vám, čo máte robiť ináč za účelom zvýšenia výkonu a fyzickej kondície. Pri mentoringu ide skôr o osobné vedenie, odovzdávanie rád a skúseností, ktoré poskytuje skúsený odborník niekomu, kto začína pracovať v nejakom odbore. A ako tretie tu máme koučing, spôsob vedenia človeka, pri ktorom kouč vedie pomocou informácií a otázok svojho zverenca tak, aby prišiel na odpovede a riešenia on sám. Všetky tieto metódy pomoci majú svoje opodstatnenie pri vzdelávaní. U nás máte možnosť zažiť všetky.

Dobrá firma musí byť postavená na pevných základoch. Od začiatku podnikania až po súčasnosť sa musí držať dôležitých bodov, ktoré ju udržia pri živote a pomôžu jej prežiť všetky búrky podnikania. Pozrime sa na niekoľko bodov, v ktorých musí mať jasno ako majiteľ firmy, tak aj jeho najbližší spolupracovníci. Ktoré otázky si musíme objasniť? Skúste si na každú odpovedať.

Strávil som už veľa času v rôznych firmách školením ich zamestnancov. Tie desiatky firiem boli z rôznych odvetví a vykonávali rôzne činnosti, ale každý jeden šéf sa mi sťažoval, že má problémy s ľuďmi. Počul som, že takí dobrí ľudia, ako by on chcel, nie sú k dispozícii, že stále musí riešiť problémy za podriadených, že im to už povedal stokrát a stále sa nič nezmenilo.

Veď podnikám už dvadsať rokov, to ja by som mohol učiť iných! Počuli ste niekedy takýto výrok? Je prirodzené, že človek, ktorý už veľa dokázal, musel na veľa vecí prísť sám. Preto je na mieste byť hrdý na svoju inteligenciu a schopnosť správne vyriešiť problémy, ktoré priniesol život a rast firmy. Na druhej strane sa vám ten istý človek sťažuje, že pokiaľ si sám prácu neurobí, tak to nebude urobené dobre, že mu chýbajú peniaze, že nemá dobrých ľudí , že stále musí riešiť tie isté problémy, že je často v strese a niekedy sa cíti byť otrokom vlastnej firmy. A že by aj chcel rásť, ale obáva sa, že ho firma prerastie a preto radšej neberie ľudí a odmieta zákazky. Čím to je?

Aký je „životný príbeh“ mnohých slovenských spoločností? Najprv majiteľ vymyslí, čo sa bude robiť, potom založí firmu a dlhé roky pracuje, drie a nespí. Nielenže mu narastá konto, ale pribúdajú mu klienti, narastá počet zákaziek, adekvátne tomu aj počet reklamácií, rozvozov tovaru, počet rokovaní, výrobných procesov, inventúr, prijímacích pohovorov, metrov štvorcových skladových zásob, komunikácií s úradmi, a tak ďalej.

Veľa majiteľov sníva o tom, že bude mať firmu, ktorá je efektívna, stále zisková a je tak dobre zorganizovaná, že zarába peniaze majiteľovi aj vtedy, keď je na polročnej dovolenke na ceste okolo sveta. Takýto sen býva konfrontovaný s tvrdou realitou života podnikateľa. Väčšina majiteľov „eseróčiek“ je totiž denno-denne zavalená bežnou operatívou.

Pokiaľ rozmýšľate nad tým, ako vybudovať takú firmu, ktorá tu bude aj o desiatky rokov a prežije všetky turbulencie, ktoré zapríčinia politici, hospodárske krízy, zlé počasie a konkurencia, nemáte na výber: musíte uvažovať nad tým, ako svoju firmu lepšie zorganizovať. Čím lepšie je zorganizovaná a nastavená, tým väčšiu má šancu prežiť rôzne útoky a búrky.

Pokiaľ rozmýšľate nad tým, ako vybudovať takú firmu, ktorá tu bude aj o sto rokov a prežije všetky turbulencie, ktoré zapríčinia politici, hospodárske krízy, zlé počasie a konkurencia, tak nemáte na výber a musíte uvažovať nad tým, ako svoju firmu lepšie zorganizovať. Čím je firma lepšie zorganizovaná a nastavená, tým má väčšiu šancu prežiť rôzne útoky a búrky.

Keď sa našich klientov pýtam, ktorý výrok ich kolegov a podriadených ich dokáže najviac vytočiť, väčšina odpovedá jednoznačne: „Nedá sa!“ Táto univerzálna odpoveď na akúkoľvek požiadavku je hlavná príčina šéfových rozladení. Ak má vedúci pracovník takýchto ľudí okolo seba priveľa, skôr či neskôr ho jeho práca omrzí. Dôjde k záveru, že ľudí vlastne nepotrebuje, lebo sú tak či onak neschopní a najlepšie bude, keď si to spraví sám. A dôjde k najhoršiemu: prestane rásť.

Ako začať? Začať treba s tým, že sa rozhodnete byť úspešný. Aj keď to znie ako klišé, treba to urobiť. Veľa ľudí iba rozpráva o tom, že by sa chceli stať úspešnými, ale iba veľmi málo ľudí naozaj aj verí, že sa nimi stane. A iba málo ľudí uvažuje o dosiahnutí svojho úspechu ako o samozrejmosti. A to má svoje príčiny.

Slovo stratégia nie je veľmi obľúbené. Namiesto poriadneho, dlhodobého plánovania funguje mnoho firiem radšej metódou „Poďme robiť, veď nejako bude!“ Stratégiu vnímajú ako zbytočný luxus, ktorý si môžu dovoliť len obrovské firmy so stovkami ľudí. A práve preto, že žiadnu stratégiu nemajú, sa tými obrovskými spoločnosťami nikdy nestanú.

O riadení zamestnancov koluje množstvo mýtov a poloprávd. Tá najčastejšia hovorí, že riaditeľom sa človek musí narodiť, že je to otázka talentu alebo zázračných vlôh. Táto veta je asi taká pravdivá, ako keby sme povedali, že na šoférovanie musí mať človek špeciálne gény. Samozrejme, nie z každého šoféra môže byť pretekár, ale naučiť sa to dokáže každý z nás. Platí to aj pre riadenie ľudí, podmienkou ale je, že viete, čo sa máte učiť.