Prečo si začal pracovať v HCA Slovakia?
Do HCA som prišiel kvôli tomu, lebo technológia, ktorú máme, je jedna z mála naozaj funkčných vecí, ktoré ľudom skutočne pomáhajú. Preto chcem pomôcť pri jej šírení a nepoznám nikoho iného, kto by dokázal našu prácu robiť lepšie ako my. Takisto považujem za svoju povinnosť pomôcť svojim rodičom a vrátiť im všetok ten čas a energiu, ktorú do mňa investovali.
Čo sa ti na tejto technológii najviac páči?
To, že nie je dogmatická. Aspoň z môjho pohľadu v nej nie je nič, čo by človek musel slepo prijať ako sväté a nepopierateľné bez toho, aby o tom mohol pochybovať a urobiť si vlastný názor. Ľudia, ktorí túto technológiu poznajú, si možno teraz pomyslia, že si protirečím, lebo Hubbardova technológia je veľmi presná a aplikuje sa veľmi konkrétnym spôsobom, ale táto striktnosť pochádza z porozumenia, nie z donútenia. Keďže človek má možnosť najprv porozumieť, prečo sa niečo robí takto a kvôli čomu to bolo takto vymyslené, nemá problém sa toho držať. Žiadna iná technológia toto nemá.
Marcel, dlhodobo patríš medzi top prednášajúcich HCA Slovakia. Máš nejaké osobné tipy alebo triky pre tých, ktorí chcú úspešne prednášať alebo vystupovať na verejnosti?
Držím sa dvoch zásad. Prvá z nich znie, že treba mať rád druhých ľudí. Ja mám šťastie v tom, že máme skutočné skvelých klientov, ktorí sú krásni, dobrí, vnímaví, múdri a schopní ľudia. Nie je náročné mať ich rád (Smiech). Ale sú aj prípady, keď máte publikum ľudí, ktorí tam sedia takpovediac proti svojej vôli, lebo ich tam poslal šéf. Naučiť sa mať rád aj takýchto ľudí – nech už sú akýkoľvek – a nebojovať s nimi, to je podľa mňa to najdôležitejšie pre každého prednášateľa. Druhou zásadou je ignorovať vlastné chyby. Teda, ignorovať možno nie je to správne slovo – samozrejme, že sa treba stále zlepšovať, ale netreba na ne zbytočne upozorňovať, ani sa za ne nejako extrémne ospravedlňovať. Druhí ľudia sú v skutočnosti omnoho lepší a vľúdnejší, než si prednášatelia myslia.
Tvoje semináre majú zvyčajne veľmi vysoké hodnotenie. Čo si myslíš, čím to je?
Možno to vyznie jednoducho, ale vždy sa snažím dať úplnú odpoveď každému účastníkovi na každú jeho otázku. Nemám rád prednášateľov, ktorí sa hrajú na guru a odpovedajú štýlom: „Viete, máte zaujímavú otázku, ale bolo by to nadlho, nie je to predmetom tohto seminára a nerád by som oberal ostatných o čas.“ A medzi riadkami niekedy mlčky dodajú: „A myslím si, že by ste to aj tak nepochopili.“ Ja si vážim každého človeka, ktorý k nám prišiel niečo si vypočuť, a preto sa vždy snažím, aby dostal odpoveď na všetky svoje otázky, či už pracovné, súkromné alebo osobné. A keď niečo neviem, tak sa nehanbím to povedať. Nerád „robím frajera“ (Smiech).
Ako sa hovorí, jablko nepadá ďaleko od stromu. Ideš v šľapajach tvojho otca Lacka Pavlíka, prezidenta HCA Slovakia, ktorý pred pár rokmi získal titul TOP prednášateľa. Naučil si sa od neho niečo?
Na fyzickej úrovni som od Lacka zdedil jeho prejav, gestá a moja mamka hovorí, že aj hlas. A na tej mentálnej, duchovnej úrovni asi ešte viac. Môj otec bol popri Spider-manovi a Iron Manovi ten prvý hrdina, ktorého som spoznal (Úsmev). A zostal ním dodnes. To, čo som na ňom vždy obdivoval – a obdivujem dodnes – je nielen to, že vždy mal na všetko odpoveď, ale aj to, že keď som ja sám bol stratený a bezradný, dokázal mi túto odpoveď vždy podať s láskou a porozumením, tak, aby som ju bol ochotný ju prijať. Dúfam, že raz sa to naučím robiť rovnako. Nikdy si nepamätám, že by na mňa zvyšoval hlas, že by musel používať silu alebo by urobil niečo, kvôli čomu by klesol v mojich očiach. Je to múdry a dobrý človek, ktorému vždy záleží na druhých ľuďoch, aj vo chvíľach, keď sa zdá, že naopak to neplatí. To nehovorím len ako jeho syn a verím, že aj druhí ľudia, ktorí ho poznajú, by so mnou súhlasili. Je pre mňa česť s ním pracovať a keď mi hovoria „robíš to ako Lacko“, veľmi si to vážim.
Čo by si chcel odkázať klientom HCA Slovakia?
Chcel by som sa im v prvom rade poďakovať za to, že sú ochotní vzdelávať a učiť sa, lebo je to jedna z najdôležitejších vlastností človeka. Už len tým, že človek vie, že niečo nevie, je múdry. Chcem im popriať veľmi veľa vytrvalosti a výdrže, lebo podnikatelia sú väčšinou tí najšikovnejší ľudia na svete a jediné, čo ich dokáže zastaviť, sú buď ich vlastné pochybnosti, alebo nedostatok vytrvalosti. S vlastnými pochybnosťami človek sám nepohne, ale vytrvalosť je niečo, do čoho sa môže „dokopať“. Ak toto podnikateľ zvládne, nemusí byť ani najlepší, ani najdokonalejší, ani najmúdrejší, ale prekoná čokoľvek. Prajem im teda, aby ich vytrvalosť nikdy neopustila.
