Ak dôjde k prešľapom, môžete sa na to pozrieť aj z tohto pohľadu: čo urobíte vy ako šéf, keď spravíte nejaký zlý krok?
Napríklad, mali ste volať zákazníkovi, ale úplne vám to vyfučalo. Mali som poslať zákazníkovi mail, aj ste na to mysleli, ale je 19:00 a už ste radi, že ste doma. Alebo, spravili ste zlé rozhodnutie, prijali ste pracovníka a sľúbili stwe mu vysoký fixný plat, no za pol roka neukázal žiadne výsledky. Ako sa k tomu staviate vy? Musí vás niekto riešiť? Asi nie – teda aspoň dúfam, že nie. Prečo? Pretože sa viete „vyriešiť” sami.
Tak sa pozrime na to, ako riešite sami so sebou takéto prešľapy. Sadnete si, prehovoríte si do duše a dobre si naložíte, aký ste neschopný, že ste toto spravili? Postavíte sa pred zrkadlo a hovoríte si, že ste nemožný? Takto to určite neriešite, a ak náhodou áno, tak to prosím nerobte. Nič sa týmto spôsobom nevyrieši, iba si ublížite. Verím tomu, že väčšina z nás si chybu uvedomí a hneď ju chce napraviť. Možno si zanadávame, ale ideme to vyriešiť. A toto je cesta, ako to riešiť aj s pracovníkmi.
Slepota ani krik nie sú riešenie
Určite je chybou zatvárať pred tým oči, alebo nejako ospravedlňovať tieto prešľapy. Ak to totiž ignorujete, v podstate s tým súhlasíte a dávate najavo, že je to úplne v poriadku a tým pádom budú tieto situácie narastať. Viete, keď pracovník ťukne firemné auto, stane sa. Nevyhodíte ho, no ak je to auto obité doslova každý mesiac a každý týždeň na ňom pribudne nový škrabanec, tak tam už niečo nie je v poriadku. Keď sa dostanete do tohto štádia, je to preto, že ste ten prvý ťukanec nezvládli dobre. Preto nad tým nesmiete mávnuť rukou. Ak niekto spraví chybu, musí ju za prvé napraviť a za druhé zabezpečiť, aby sa to viac nedialo. Pokojne choďte aj do takej „absurdity”, že zakážete defekty alebo ťukance na firemných autách. Budete sa diviť, ale funguje to.
Ako to spraviť? Pracovník sa snaží, položil by život za firmu. Je utorok večer, o 20:30 dokončil servis v Medzilaborciach a vyráža na cestu domov do Banskej Bystrice. Predpokladaný príchod je o jednej v noci, cestou zastane na benzínke na bagetu a keď z nej odchádza, nabehne na obrubník a rozrazí gumu za 150 eur. Vymení ju za rezervu a príde domov o druhej, takže ráno ešte aj zaspí do práce. Asi by som mu ten neskorý príchod odpustil, veď buďme ľudia, musel sa vyspať. No čo sa týka tej gumy, mám na tým mávnuť rukou, alebo mám na neho nakričať a dobre ho zvoziť, aký je neschopný? Ani jedna, ani druhá cesta nie je dobrá. Ak je to niečo zjavné, vidíte to a viete to osloviť, tak to prosím oslovte. Pýtajte si jeho postoj k tomu, či si myslí, že je to takto v poriadku. Väčšinou vám ľudia povedia „nie” a potom sa stačí opýtať: „Ako to ideš dať do poriadku?” Potom nasleduje ďalšia otázka: „Čo spravíš preto, aby sa ti to viac nestalo?” A potom aj dohliadnite, aby spravil, čo navrhol. Ale prosím vás, nevyčítajte mu to a už vôbec mu nenadávajte. Človek skôr prijme to, že práca nebola spravená dobre, ako to, že bola spravená zle, lebo on je neschopný.
Je to rovnaké aj pri výchove detí. Ja som mal tri pokusy, mám troch synov. Pri tom najmladšom som to aplikoval najlepšie. Keď niečo vyviedol, tak som ho hneď nezvozil, ale ukázal som mu, prečo to podľa mňa nie je správne. Potom som zistil, ako to vníma on. Väčšinou potvrdil, že to nie je fajn. Keď som sa ho spýtal, čo s tým chce spraviť, väčšinou navrhol prijateľné riešenie. Na otázku, ako to ideme spraviť, aby sa to viac neopakovalo, občas povedal, že nevie, ale vždy sme našli riešenie. Dnes, keď niečo „vysrstí”, na 95% to hneď aj vyrieši a len ma informuje: „Oci, stalo sa to a to a takto som to zvládol a toto spravím, aby sa to viac neopakovalo.“
Iba dobrou komunikáciou sa ľudia môžu napraviť
Ale čo s tým, keď človek nevidí, že to, čo spravil, nebolo OK? No, jedna z možností je vysvetliť mu to a ukázať mu, prečo to nie je v poriadku a potom sa ho na to opäť spýtať, ako to vidí teraz. Ak to ani potom nechce vidieť vašimi očami, je pravdepodobné, že má za sebou oveľa viac zlyhaní, respektíve neetických činov. Vtedy nastupuje na rad etický pohovor, ale to už je trošku iná, vážnejšia téma. Takže, ak budete včas riešiť malé bežné prešľapy, teda privediete ľudí k tomu, že sú sami schopní ich naprávať, tak minimalizujete riziko veľkých prešľapov. Na Seminári o produktivite vám ukážeme množstvo užitočných a rýchlo aplikovateľných nástrojov na lepšie zvládanie vašich zamestnancov. Tešíme sa na vás!
Autor článku: Roman Baláž
