Ak ste už niekedy pracovali v skvelom kolektíve, tak viete, že to je benefit, ktorý sa nedá peniazmi oceniť.
A pre firmu je obrovskou výhodou, ak do svojho inzerátu na nových zamestnancov môže napísať, že okrem dobrého finančného ohodnotenia a možnosti kariérneho rastu je tu aj skvelý, dynamický kolektív a to posledné nie je len frázou na prilákanie naivných.
No ale čo s tým, ak sa takýto kolektív nevytvoril, alebo ak sa kedysi skvelé vzťahy akosi pokazili?
Nuž, musíte vypátrať príčinu, prečo je to tak. Už klasickou možnosťou, ktorú treba vždy preveriť ako prvú, je to, či sa na palubu nedostal travič studní (toxická osoba, ktorá manipuluje a ničí ľudí okolo seba). Naši absolventi dobre vedia, aké charakteristické znaky si treba všímať, aby ste traviča odhalili. Pošlite ho preč a zrazu sa akoby zázrakom vzťahy vyčistia, atmosféra upokojí a všetko je tak, ako za starých dobrých čias. Treba ale podotknúť, že hoci túto príčinu spomínam ako prvú, ani zďaleka nie je tou najrozšírenejšou.
Omnoho častejšie sa stáva, že dobré medziľudské vzťahy pokazia úplne bežní ľudia – netraviči, ktorým sa „podarilo“ urobiť niečo nesprávne. Napríklad v rámci pracovného procesu urobili nejakú chybu a namiesto toho, aby to hneď dali do poriadku, snažili sa to skôr zakryť alebo hodiť na niekoho iného. Inými slovami, odmietli prevziať zodpovednosť za svoj čin. Ten druhý to pochopiteľne zoberie ako podraz a bráni sa. Práve toto býva najčastejším dôvodom, prečo sa v dlhodobom horizonte pôvodne dobré vzťahy naštrbia alebo úplne pokazia.
Prečo ľudia nechcú brať zodpovednosť za svoje činy?
Možnosť číslo jedna súvisí s riadením celej firmy a toto musí riešiť sám majiteľ.
Stáva sa, že nie je presne zadefinované, kto má akú oblasť pôsobnosti a za čo presne zodpovedá. To súvisí s tým, že firma rástla živelne a majiteľ na to nestihol zareagovať – to znamená nevytvoril dobrú firemnú štruktúru, nenapísal včas základné firemné smernice a popisy práce, alebo to nepovažoval za dôležité a žije s myšlienkou: „My sme tu ako taká rodina, každý predsa vie, čo má robiť“. Takže, v podstate každý robí najlepšie, ako vie, ale vo výsledku vznikajú nedorozumenia a zlé pocity, ktoré vyústia do konfliktov a pokazených vzťahov.
Možnosťou číslo dva je bežná ľudská vlastnosť.
Ľudia sa totiž neradi priznávajú k svojim chybám, lebo chcú v očiach tých druhých vyzerať dobre a nechcú zažiť to poníženie, že sa na nich bude hľadieť ako na zlých, nekompetentných či nespoľahlivých. Okrem toho mnohí zažili aj to, že za chybu, ktorú si aj priznali a chceli napraviť, boli potrestaní neprimerane tvrdo. Toto všetko vedie k tomu, že nabudúce, ak sa len trochu dá, človek svoj zlý čin zatají. A ak sa to nedá, lebo o tom už niekto vie, tak sa bude snažiť zmenšiť svoju vinu tým, že si vymyslí nejaké „logické“ zdôvodnenie (čiže výhovorku), prečo sa to stalo, alebo sa pokúsi rozdeliť svoju vinu na iných kolegov, čo vyvolá konflikt.
Tomu sa dá zamedziť tým, že šéf dobre určí hranice zodpovednosti, každému pracovníkovi. Toto je najlepšie urobiť písomne – napísať brožúrku s názvom Firemný zákonník či Pracovný poriadok alebo Etický kódex, alebo to nazvite akokoľvek sa vám páči. Dôležité je, aby veci v ňom obsiahnuté boli dopredu odsúhlasené, ľudia ho poznali a zaviazali sa, že ho budú dodržiavať. Postihy za chyby by mali byť primerané, aby by bol chránený pracovník pred svojvôľou šéfa a aby sa nestalo, že za jeden a ten istý čin boli ľudia postihovaní rôzne, ale by bol aj šéf chránený pred tým, aby ho niekto neoznačil za zaujatého a nespravodlivého.
Týmto sa dostávame k možnosti číslo tri, prečo sa vzťahy kazia.
Tou je príliš dobrý, sociálny šéf, ktorý nerád rieši konflikty, lebo je mu až fyzicky nepríjemné použiť silu a ísť s niekým do otvoreného sporu. Takýto šéf má tendenciu prehliadať ohniská konfliktov a nechať ľudí, nech si to vyriešia sami medzi sebou. Bohužiaľ, ak ste šéfom firmy, je naivné očakávať, že dvaja pracovníci na rovnakej úrovni v hierarchii firmy sa akosi sami dohodnú a prestanú sa hádať. Nie je to možné preto, lebo každý z nich má svoju pravdu, o ktorej je presvedčený, že je to tá pravá pravda, ale ani jeden nemá nad tým druhým moc, aby ju presadil z pozície nadriadeného. Preto v takých prípadoch treba určite zasiahnuť, pozvať si oboch do kancelárie na pohovor a spor rázne ukončiť. A potom určite treba nejaký čas kontrolovať, či sa ten konflikt nerozhorí znova, lebo jedna strana sporu ostane vždy nespokojná (keďže šéf rozhodol a ukončil spor z pozície moci, proti vôli dotyčného). Ak je situácia vo firme taká, že sa dvaja neustále hádajú napriek tomu, že to šéf už niekoľkokrát riešil a zakaždým sa to javilo ako ukončené, tak treba preveriť, či niekto ďalší nerobí v pozadí tretiu stranu a neživí tento konflikt.
Takže si to zhrňme: ak sa predtým dobré medziľudské vzťahy na pracovisku pokazili, tak z pozície šéfa preverte tieto veci: či nemáte na palube traviča, či niekto nerobí tretiu stranu, či máte spísanú základnú technológiu firmy a nezabudnite preveriť aj seba – či ste ochotný zasiahnuť a použiť svoju silu, ak je to oprávnené. Všetko to, čo z hore uvedených vecí nemáte, môže pôsobiť ako rozbuška na ďalší konflikt, ktorý vyústi v dlhodobý boj. Dobrou správou je, že všetky tieto veci vás vieme naučiť na seminároch študijného Programu Professional.
Autor článku: Katarína Pavlíková
