To sú tisíce situácií, ktoré musel majiteľ úspešne zvládnuť.
Aby sme si to rozmenili na drobné, najprv sa musel vyskytnúť nejaký problém, potom musel prísť na to, ako ho vyriešiť, teda doslova stvoriť pracovný postup pre riešenie tej - ktorej udalosti a potom ho aj úspešne vykonať. Možno mu to nevyšlo na prvý, druhý ani tretí pokus, no nakoniec situáciu vyriešil.
Dôkazom jeho schopnosti je to, že jeho firma dnes stojí a funguje.
Mnohé takto vymyslené postupy boli zaplatené množstvom potu a krvi, kým sa zistilo, ktoré z nich sú tie správne. A preto sú veľmi cenné. Viete si predstaviť, koľko takýchto úspešných postupov má šéf v hlave po dvadsiatich rokoch podnikania? Veľmi veľa! Aj preto v očiach nových zamestnancov niekedy vyzerá takýto šéf ako vševediaci. Ale v skutočnosti je to iba človek, ktorý už všeličo preskákal a jednoducho si pamätá, ako sa veci riešia správne.
Viete aké vetné spojenie bežný šéf najviac neznáša?
Je to niečo ako: „Šéfe, to sa nedá!“, alebo: „Šéfe, to si mi neprikázal urobiť!“. Ak toto musí počúvať veľmi často, tak sa pre istotu ani nevzďaľuje od pracoviska, aby mohol vždy poradiť alebo zasiahnuť, keby mal jeho nešťastný podriadený pocit, že sa niečo „nedá“ urobiť. Ale ak je podriadených veľa alebo má firma pracovné priestory rozmiestnené v rôznych častiach mesta či republiky, v istej chvíli si šéf uvedomí, že nedokáže byť všade.
A navyše, aj on je len človek a tak niekedy dostane chrípku alebo potrebuje dovolenku. Jeho snom nebolo udrieť sa vo svojej firme k smrti. Ak však nechce, aby mu firma skrachovala, musí byť stále na pracovisku, lebo bez jeho rýchlej a správnej rady podriadení nevedia adekvátne zareagovať na vzniknuté situácie. Je tak pripútaný k vlastnej firme okovami nevedomosti jeho ľudí.
Preto prichádza etapa, v ktorej sa pokúša delegovať prácu na podriadených.
Ako prvé deleguje to, čo sa mu už nechce robiť osobne, a často začne tým, že ľuďom povie, kým sa vo firme stanú. „Jano, budeš vedúci skladu, Peter, budeš skladník, Igor, budeš montážnik“, oznámi svojim nástupcom. Dohodne s nimi plat a podmienky, no potom začne narážať na neuveriteľné problémy. Jeho nástupcovia tú prácu robia horšie ako on. Všetko neustále menia, majú nižšiu výkonnosť, vyrábajú zmätok a do firmy prúdia reklamácie. Hrôza!
Pohotový šéf rýchlo uhasí vzniknuté problémy, oželie vzniknuté škody a uvedomí si, že by mal ľuďom lepšie povedať, čo majú robiť. Tak sa s nimi posadí a začne im trpezlivo všetko vysvetľovať. Zamestnanci pozorne počúvajú, uznanlivo a s porozumením prikyvujú a súhlasia. No na druhý deň šéf vidí, že napriek ich chápavým výrazom opäť všetko robia po svojom a problémy vôbec nezmizli.
Iba ústne podanie technológie firmy a jej pracovných postupov nestačí.
Ľudia majú vlastnú hlavu, vlastné úvahy a často si môžu šéfove slová vyložiť po svojom. Chráňte preto svoju firmu tým, že všetky smernice, pracovné postupy a techniky spíšete na papier. Budete ich tak môcť archivovať, odovzdať vašim nástupcom a overovať ich dodržiavanie. Spísanie smerníc možno zaberie istý čas na začiatku, ale ušetrí vám ho neporovnateľne viac v budúcnosti.
Náš šéf sa teda rozhodol svojich ľudí učiť, spísal pracovné postupy a nechal ich svojich kľúčových ľudí naštudovať. No tu sa stretáva s prvým problémom: vedúci skladu Jano si zo spísaných smerníc otvorene robí posmech a náročky robí všetko naopak. Je to vo všeobecnosti schopný človek, ale z princípu nie je ochotný sa nič nové naučiť, lebo to už predsa všetko vie.
Ale ľudia, ktorí samých seba považujú za tých najmúdrejších, budú „najmúdrejší“ iba na svojom vlastnom piesočku, a aj to len veľmi krátko. Pokiaľ sa totiž odmietajú učiť, čoskoro ich nové technológie a nové postupy prevalcujú. Na takýchto ľuďoch firmu nepostavíte.
Ak chcete vedieť, ako vo firme správne a úspešne delegovať činnosti, aby ste jej nemuseli obetovať svoje zdravie a život, prihláste sa na študijný Program Professional.
Autor článku: Marcel Pavlík
