Podľa kritérií uvedených v úvode by sme ľudí mohli rozdeliť do troch skupín. Niektorí z pracovníkov sú výkonní a čestní, niektorí sú výkonní, ale menej čestní a podaktorí nie sú ani výkonní, ani čestní. Prvú skupinu si každý váži a chráni, tú tretiu skupinu veľmi rýchlo prepustia z práce. Dnes sa budeme venovať tej druhej skupine, t.j. ľuďom, ktorí aj keď niečo vyprodukujú, nie sú vždy čestní voči firme, rodine, ba dokonca ani sebe.
Čo je to čestnosť?
Najprv dôležitá úvaha: ak pracovník nastupuje do práce, stáva sa členom skupiny ľudí, ktorí sú stanoveným spôsobom zorganizovaní a svoju prácu majú podelenú. Výsledky každého pracovníka sú potrebné pre ostatných a zároveň každý potrebuje výsledky druhých pre svoje prežitie. Navyše, aby bola skupina zladená a fungovala ako hodinky, musia existovať spoločné pravidlá, ktoré musí každý člen tímu na 100% dodržiavať.
Už pri nástupe do práce sa každý pracovník automaticky zaväzuje podávať potrebný, kvalitný výkon, napĺňať účel svojho postu a zároveň dodržiavať všetky stanovené postupy a smernice. Či sa to niekomu páči alebo nie, podpisom pracovnej zmluvy deklaruje svoj osobný dobrovoľný záväzok riadiť sa skupinovými pravidlami. Tým, že človek vytvorí potrebný výsledok svojej práce, podporí svojim dielom prežitie celej organizácie. Napríklad, keby sme mali malú stolársku firmu, tak tam predajca prinesie objednávku, fakturant napíše faktúru, nákupca nakúpi materiál, stolár vyrobí stôl, proste každý vytvorí to „svoje“ a preto firma ako celok môže fungovať. Preto je bezo sporu prvým hriechom pracovníka žiadna alebo nízka výkonnosť.
Veľkým problémom môže byť pracovník, ktorý nepozná záväzné firemné pravidlá, alebo ich pozná a porušuje, alebo dodržiava iba tie, ktoré sú pre neho výhodné. To sú pravidlá napríklad o pracovnej dobe a jej využití, o ochrane majetku, povesti firmy a jej pracovníkov, pravidlá o medziľudských vzťahoch, bezpečnosti práce, atď.
Ako to súvisí s čestnosťou? Pozrime sa, ako Slovník slovenského jazyka definuje pojem „čestný“. Čestný človek je ten, kto má 1) vysoké morálne hodnoty, 2) je statočný, 3) charakterný, 4) poctivý, 5) robí dakomu dobré meno alebo šíri jeho dobrú povesť.
Statočný človek v práci koná zodpovedne a v súlade so cťou, poctivo plní svoje povinnosti, svedomito pracuje a spoľahlivo dodáva potrebné výkony. Charakter a vysoké morálne hodnoty sa prejavia v predvídateľnosti jeho činov a dodržiavaní a presadzovaní tých najdôležitejších zásad medziľudských vzťahov, zákonov štátu a firemných pravidiel.
Intrigy nikdy nie sú fakty
Keď sa pozriete na problémových ľudí vo firme, sú to hlavne tí, ktorí spadajú do skupiny nečestných ľudí. Vychádzajúc z definície si uvedieme zopár príkladov. Možno máme jednotlivca, ktorý podáva požadované výkony, ale keby k tomu aj kradol, klamal kolegov a zneužíval medzery v systéme, asi by ste ho nechceli mať medzi sebou. Títo ľudia si v duchu myslia, že firemné pravidlá sú pre idiotov a ich sa netýkajú. Podobne aj zákony štátu si vykladajú účelovo a veľmi svojsky tak, aby ich mohli kedykoľvek obísť.
Ako sa dá porušiť statočnosť či poctivosť v práci? Nuž, pracovník má príkaz dokončiť dôležitú úlohu a neurobí to. Nedá sa na neho spoľahnúť, niečo sľúbi a nedodrží to, jeho slovo má veľmi nízku hodnotu a firma je často v ohrození pre jeho nespoľahlivosť.
Je veľmi zaujímavé, že do čestnosti patrí aj šírenie a propagácia dobrého mena kolegov, firmy a jej výrobkov. Čestný človek toto robí automaticky. Opakom je človek, ktorý bez problémov ohovára neprítomných kolegov pred inými spolupracovníkmi. Samovražedným vrcholom klebetenia je to, ak pracovník ohovára a šíri negatívne informácie o firme priamo u klientov a potom sa diví, že títo klienti rušia objednávky. Takého človeka spoznáte aj podľa toho, že jeho rodinní príslušníci útočia na vašu firmu a pracovník sa opakovane vyhráža, že odchádza a potom neodíde.
Najprefíkanejší intrigáni vám povedia, že neohovárajú, ale iba hovoria fakty. Ale pokiaľ ich „fakty“ analyzujete, zistíte, že tento človek nič dobré nehovorí a sú to veľmi často prekrútené skutočnosti či malichernosti nafúknuté do obludných veľkostí. Pozitíva sú úplne vynechané. Tieto „fakty“ pritom možno ani neútočia, iba naznačujú niekoho neschopnosť, ale to stačí na to, aby sa zlo šírilo.
Nechcem tým povedať, že problémy sa nemajú pomenúvať a riešiť. Ale treba ich riešiť tam, kde sa riešiť majú a dajú. Ak má pracovník zlú vŕtačku, tak to nemá riešiť s kamarátmi v krčme alebo v manželskej posteli.
Chyby v práci sa dejú, ale ľudia sa môžu zlepšiť. Vieme vám s tým pomôcť, máme na to niekoľko seminárov a kurzov: Práca s ľuďmi, Vodcovstvo, Etika pre prežitie firmy, Osobné hodnoty a integrita, Komunikačný kurz a iné. Ale tieto vedomosti používajte iba na normálnych, slušných ľudí, ktorí urobili chybu a chcú sa zlepšiť. Nie na kriminálnikov alebo antisociálne osobnosti. Nezachraňujte každého! Ak má pracovník často výhrady voči firme, je lepšie, ak si nájde inú. Ak vám niekto na každej porade robí rozbroje, bude lepšie, ak tam nebude. Je jednoduchšie a hlavne oveľa efektívnejšie nájsť a zaškoliť nového človeka, ako bojovať s veternými mlynmi.
Trvalou úlohou každej organizácie je expanzia. A tá je možná iba so správnymi ľuďmi na palube. Ak firma nerastie dostatočne rýchlo, je to preto, lebo sú tam ľudia, ktorí tam nepatria. Tak to riešte.
Pokiaľ chcete poznať ucelenú základnú filozofiu a metódy manažérskeho know-how, tak príďte na "Seminár o produktivite".
Autor článku: Ladislav Pavlík
