Ak si človek vyberie zlé riešenie, má to svoje následky.
Nasleduje nielen problém v živote, ale ako pravidlo sa objaví aj medziľudský konflikt, ktorý tento problém sprevádza, pretože to zlé riešenie sa týka aj iných ľudí, ktorí sa cítia zasiahnutí, ukrivdení alebo nejako inak poškodení.
Toto sa občas stane každému z nás, bez rozdielu. Líšime sa ale v tom, ako kto pristúpi k riešeniu situácie.
Ako ľudia zvládajú konflikty?
Sú ľudia, pre ktorých je ťažké vôbec sa pozrieť na problém z nadhľadu a uznať, že ja som ten, kto je pôvodcom toho zmätku, ktorý tu nastal. Ak sa bavíme o schopnosti uznať svoju zodpovednosť, alebo ak chcete, svoj podiel viny na danom konflikte, tak na svete existuje niekoľko kategórií ľudí.
- Sú ľudia, pre ktorých povedať „prepáč“ nepredstavuje žiaden problém a sú ochotní zniesť aj menší „pucung“. Pre nich je najdôležitejšie vyriešiť ten problém bez ohľadu na osobné nepohodlie a snažia sa napraviť situáciu tak rýchlo, ako sa len dá.
- Potom existujú ľudia typu „mlčanlivý Indián“, ktorí dúfajú, že ak sa o tom nebude hovoriť, tak to nejako „vyšumí“ a pôjde do stratena.
- No a potom sú ľudia, pre ktorých povedať slová „ľutujem, bola to moja chyba“ sa rovná priam rozsudku smrti – samozrejme nie tej ozajstnej, ale spoločenskej. Z nejakého dôvodu si myslia, že priznať to, že sa mýlili v tejto jednej veci (ktorá je zdrojom konfliktu), znamená priznať celkové zlyhanie alebo svoju neschopnosť, že stratia tvár a nikto ich už nebude brať vážne.
Možno ste sa našli v jednom z týchto typov a možno ste niekde medzi tým. Alebo je to tak, že to, do akej kategórie zapadnete, závisí od toho, o aký konkrétny konflikt či akú konkrétnu osobu ide. Takých je nás asi väčšina, mňa nevynímajúc. Tu si ale treba uvedomiť jednu vec.
Pre každého z nás platí, že nerád prehráva.
Akokoľvek je to zvláštne, ale ešte stále, aj teraz v 21.storočí, v sebe nosíme staré základné inštinkty, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Vtedy, pred tými miliónmi rokov, keď sme lovili mamuty, urobiť chybu, akúkoľvek chybu, znamenalo neprežiť. My v našich časoch chvalabohu nebojujeme o holé prežitie, ale aj tak riešime veci, ktoré sú pre nás rovnako „smrteľne“ dôležité. Neveríte? Tak sa na to pozrime.
Máme niekoľko úrovní, prežitia.
Napríklad, existuje niečo ako ekonomické prežitie – koľkokrát ste sa dostali do konfliktu s kolegom alebo nebodaj so zákazníkom, lebo ste chceli zachrániť zákazku, na ktorej sa niečo pokazilo? Išlo o peniaze, teda o prežitie. Alebo také spoločenské prežitie – to znamená, ako ste vnímaní v tých spoločenských kruhoch, na ktorých vám záleží, kam chcete patriť. Tam takisto nechcete urobiť chybu – veď vás to môže stáť spoločenskú reputáciu, ktorú ste budovali celé roky.
A ešte nemôžem opomenúť naše vlastné, osobné prežitie. To je to, ako sa cítite sami so sebou, ako vnímate svoj život, či ste v ňom šťastní, sami so sebou spokojní, či veríte svojmu úsudku a tomu, že robíte správne rozhodnutia. Niekedy je najťažšie odpustiť si chyby práve na tejto úrovni prežitia. Pretože problematických kolegov, rodinných príslušníkov, zákazníkov či priateľov, z ktorých sa stali nepriatelia, môžete zo svojho života odstrániť, ale jediná bytosť, s ktorou budete nadosmrti, ste vy sami.
Preto ak sa dostaneme do akéhokoľvek konfliktu – pracovného, osobného, malého či veľkého, ako prvé sa nám zapne práve tento impulz – impulz byť v práve, dokázať svoju pravdu, ukázať, že ja som ten či tá, ktorá sa nezmýlila. A každý, kto so mnou nesúhlasí, ohrozuje moje prežitie. Možno nie to základné, biologické prežitie, ale jedno z prežití určite. Najčastejšie je to práve spoločenské prežitie – lebo nikto nechce byť vo svojej partii za hlupáka, alebo je to osobné prežitie – to je naše povestné ego.
Je úplne prirodzenou reakciou kohokoľvek, kto s vami nesúhlasí, že sa bude hádať, ba priam sa biť o svoju pravdu. Je to ľudské, je to prirodzené, akurát je veľmi nepríjemné, keď tomu musíte čeliť.
A od toho, aký ste človek, závisí, ako sa pri konflikte zachováte.
Záleží aj na tom, aký život ste doteraz žili, aké skúsenosti doteraz pozbierali. Ak ste vyrástli v rodine, kde ste boli rešpektovaný (aj ako dieťa), kde vás veľmi netrestali za vaše chyby, tak pravdepodobne patríte do prvej kategórie ľudí a nie je pre vás problém ospravedlniť sa a dať do poriadku svoje prešľapy.
Ak ste naopak museli bojovať o to, aby ste sa presadili, či už v rodine, v škole alebo v práci, tak schopnosť bojovať máte celkom slušne vyvinutú a určite nezaváhate ani sekundu v situácii, kedy sa treba pustiť do boja za svoju pravdu a vždy aj zabojujete. Presne podľa zásady, že najlepšia obrana je útok. Veď s tým máte dlhoročné skúsenosti a pravdepodobne ste už mnoho bojov vyhrali.
Ľudia tohto typu sú zvyčajne pri presadzovaní svojho názoru hluční, dôrazní, niekedy až hrubí, a to je práve ten spôsob, ktorý ich vedie k víťazstvu. Je totiž mnoho ľudí, ktorí jednoducho tlaku hrubej sily nevedia alebo nechcú čeliť. Preto sa radšej stiahnu a myslia si svoje, veď „múdrejší ustúpi“, prípadne potichu pripravia nejakú skrytú odvetu.
Tu sa žiada podotknúť, že ľudia so silným egom sa síce s ľahkosťou presadzujú a dosahujú svoje ciele v živote, ale nemusia patriť medzi tých najšťastnejších. Cítia, že ľudia od nich akosi bočia, a oni nerozumejú prečo. Alebo sa im stane taká vec, že v rade ich víťazstiev sa zrazu objaví prehra, ktorej nerozumejú a ktorá ich ťažko zasiahne. Nuž, aj o tom je život. Nikde však nie je napísané, že sa nemôžete zmeniť, ak si to skutočne želáte.
Nech už svoje konflikty riešite akokoľvek, možno nie ste zakaždým spokojný s výsledkom a tušíte, že možno by sa dalo aj inak. Tak ak máte chuť na sebe popracovať, príďte na tréningový kurz o komunikácií, kde sa naučíte, ako správne riešiť konflikty. Pochopíte, prečo sa niekto správa tak, ako sa správa a možno vás to prestane trápiť. A o to vlastne ide – naše semináre a kurzy môžu urobiť váš život lepším. Chce to len nabrať odvahu, prísť, poctivo potrénovať a dostať svoje zručnosti na vyššiu úroveň. Teším sa na vás!
Autor: Katarína Pavlíková
