Poďme sa najprv pozrieť na to, prečo sme takí rozdielni, aj keď spoločnosť sa snaží urobiť z nás viac-menej rovnakých jedincov. Všetko sa dnes globalizuje a zjednocuje, aby to pasovalo do nejakých dopredu určených rámcov.
Chvalabohu, napriek týmto tlakom je každý z nás neopakovateľným originálom.
Niet divu, veď každý z nás vyrastal v inej rodine, s inými hodnotami, chodil do inej školy, má iné životné skúsenosti. Okrem toho v dôsledku terajšej situácie, kedy mnohí bojujú s veľkými problémami, často až existenčnými, narastá miera stresu, nervozity a netolerancie k iným. Preto je dnes omnoho ľahšie ako kedykoľvek predtým pohádať či uraziť sa, alebo v afekte dourážať niekoho, koho by sme za normálnych okolností ani neriešili.
Témou tohto článku je, ako vyliečiť ľudí z nesprávnych názorov. Ako už vyplýva z úvodu, možno nie každý názor, ktorý sa mi zdá nesprávny či neadekvátny, je v skutočnosti naozaj nesprávny. Možno je to len uhol pohľadu, ktorý daný človek získal na základe svojich skúseností. Keďže ja tie skúsenosti nemám, môj názor je logicky iný. Možno keby tu bol niekto tretí, mal by ďalší, taktiež odlišný názor a niekto štvrtý by si potom mohol vybrať, ktorý z týchto troch názorov je vlastne správny. Možno by si nevybral, ale priniesol by svoj vlastný, originálny a opäť z jeho pohľadu ten najsprávnejší názor na daný problém.
Takže, prvou odpoveďou na to, ako liečiť ľudí z nesprávnych názorov, je vôbec ich neliečiť!
Nechajte ľudí, nech si myslia to, čo si chcú myslieť a nech si žijú šťastne so svojimi názormi a bude pokoj. Určite je to dobrá a bezpečná stratégia v prípade zákazníkov, širšieho príbuzenstva z tretieho kolena, alebo pre spolužiakov zo strednej školy, s ktorými sa náhodne zrazíme na ulici.
No ale čo s tými, s ktorými žijeme v spoločnej domácnosti, sedíme v jednej kancelári, dennodenne sa stretávame? Tam je každá rada drahá, ale nejakú predsa len viem dať: určite sa nezačnite hneď hádať, útočiť či znevažovať iný názor. Vždy je tu totiž možnosť, že dotyčný má pravdu. Alebo je k pravde bližšie než vy. Takže mu jeho názor najprv potvrďte – napr. slovami „možno máš pravdu“, alebo „viem si to predstaviť, že je to tak“, alebo niečím podobným. Potom sa ho s úprimným záujmom spýtajte, prečo si myslí to, čo si myslí. Zistite čo najviac o tom, ako došiel k svojmu názoru. Počas toho, ako on rozpráva, buďte ticho iba pozorne počúvajte, v žiadnom prípade mu neskáčte do reči. Naozaj v duchu vyhodnocujte to, čo hovorí, a ak má náhodou pravdu, tak nebude pre vás problém priznať, že ste sa mýlili. Aj toto môže nastať.
Ale možno počas toho, ako pozorne počúvate, zistíte, v čom sa presne mýli a doslova zahoríte nedočkavosťou rýchlo mu to „obúchať o hlavu“. Tak toto nikdy nerobte!
Liečenie nesprávnych názorov nemá bolieť, alebo aspoň nie veľmi!
Takže skôr, ako vyrukujete so svojím názorom, uveďte to otázkou: „Môžem ti teraz ja povedať svoj názor?“ Ak ste ho vy predtým pozorne počúvali, nemá dôvod povedať nie. Chce to vedieť, lebo ste si pripravili pôdu a on je ochotný vypočuť si váš názor. Takže povedzte to, čo chcete povedať a povedzte (vyslovte) to veľmi vecným, priam ľahostajným tónom hlasu. A na záver určite dodajte: „Ale je to na tebe, či to prijmeš, či ťa to privedie k tomu, že trochu zmeníš svoj pôvodný názor. Je to úplne a výlučne na tebe a tvojom rozhodnutí.“
Toto je „liečenie“, ktoré by malo zabrať vo väčšine prípadov. Len týmto jemným spôsobom viete zmeniť názor iného človeka. A ak nezmeníte? Nuž, potom platí bod číslo jeden – nechajte dotyčného šťastne žiť s jeho (pre vás) nesprávnym názorom a nekazte si život zbytočnými hádkami.
Nech už svoje konflikty riešite akokoľvek, možno nie ste zakaždým spokojný s výsledkom a tušíte, že možno by sa dalo aj inak. Tak ak máte chuť na sebe popracovať, príďte na KOMUNIKAČNÝ KURZ, kde sa naučíte, ako správne riešiť konflikty. Pochopíte, prečo sa niekto správa tak, ako sa správa a možno vás to prestane trápiť. A o to vlastne ide – naše semináre a kurzy môžu urobiť váš život lepším. Chce to len nabrať odvahu, prísť, poctivo potrénovať a dostať svoje zručnosti na vyššiu úroveň. Teším sa na vás!
Autor článku: Katarína Pavlíková
