(Ne)Dodržiavanie pravidiel
Vždy, keď sa do práce prijímajú noví ľudia, správne by mali byť oboznámení s pravidlami fungovania firmy a podpisom zmluvy súhlasiť s ich dodržiavaním. Ak potom človek poruší nejaké pravidlo, s ktorým predtým súhlasil, nebude sa vo firme cítiť veľmi dobre. Veď všetko okolo mu pripomína to, že niečo pokazil alebo urobil nesprávne. Zvyčajne sa začína vyhýbať kolegom, nemá čas na firemné akcie a vždy, keď sa koná spoločná oslava či porada, „ochorie“.
Pri hriešnikoch platí „podľa seba, súdim teba“
Aby nejako dokázal žiť so svojimi chybami a necítil výčitky svedomia, začína hľadať všemožné skutočné či vymyslené zdôvodnenia, prečo údajne musel meškať do práce a prečo práve on ukradol drahú vŕtačku. Napríklad si povie, že šéf ho v robote tak zdiera a zneužíva, že mu aj 12 hodín oddychu bolo málo. Vŕtačku si zobral domov preto, lebo šéf má plat 5000 eur a jemu dáva iba 2000, čo podľa neho nie je spravodlivé. Takže nakoniec dôjde k úsudku, že on nezaspal, ale „musel“ oddychovať po drine a že on nekradol, ale si iba zobral to, na čo mal aj tak nárok a nespravodlivý šéf mu to nedoprial. Celú situáciu si dokáže otočiť a nakoniec presvedčí aj sám seba, že ho vlastne iní „donútili“ meškať alebo kradnúť. On za to, prirodzene, nemôže – je len obeťou druhých „zlých“ ľudí.
Od toho je už iba krôčik k neustálej kritike ľudí, ktorých poškodil. Nadáva, hundre a frfle. Ohovára firmu, kolegov či šéfa, nahlas ich kritizuje za skutočné alebo, oveľa častejšie, vymyslené chyby, ktoré údajne urobili. Zaujímavé je, že osobu, ktorú okradol, zvykne obviňovať presne z tých zničujúcich činov, ktoré urobil on sám. Ak poznáte porekadlo „podľa seba súdim teba“, tu platí na sto percent.
Nerobte si žiadne ilúzie. Čím viac a častejšie nejaký človek útočí a kritizuje, tým viac si môžete byť istý, že spáchal veľký priestupok.
Ako napraviť hriešnika?
Problém s nápravou „hriešnikov“ spočíva v tom, že ak niekto urobí zlo, zvykne potom trvať na tom, že to bolo celé v poriadku. Človek chce „byť v práve“, chce vyzerať „dobrý“, je to jeho vrodená vlastnosť. Ale zároveň v duchu zápasí so svojím zlým činom. A tak v určitom okamihu urobí rozhodnutie a zopakuje svoj čin iba preto, aby sám sebe dokázal, že mal právo tento čin urobiť.
Ak sa pokúsime takéhoto človeka presvedčiť o jeho chybe, bude to pre neho znamenať totálnu degradáciu. Pamätáte sa, ako nám v detstve hovorili: „Priznaj sa!“ „Naprav sa!“ „Povedz, že si vinný!“ alebo „Ak sa nepriznáš, nepôjdeš sa von hrať!“ Nefungovalo to, však? Iba to priviedlo k pocitu poníženia, ale nie k dobrovoľnej náprave danej chyby.
Všimnite si, že ak sa pokazí materiálna vec, povedzme vŕtačka, hľadáme a potom napravíme nejakú mechanickú chybu. Vŕtačka sa neurazí, ak jej povieme, že je pokazená prívodná šnúra. Pomenujeme chybu, odstránime ju a veselo si vŕtame ďalej.
U človeka sa to takto napraviť nedá. Ak ho nútite so slovami „pozri sa na seba, čo ty si zač, okamžite sa zlepši, spamätaj sa, uvedom si“ – je to presne to, čo vôbec nefunguje. Ba dokonca ho donútia ešte viac sa držať svojej pravdy a pokračovať v zlých činoch.
Ak už pred sebou máte človeka, ktorý opakovane robí zlé veci, zachrániť ho môžete jedine použitím úplne iných postupov. Tieto postupy treba poznať a používať, lebo inak môžete zbytočne strácať schopných ľudí. S odchodom výkonného človeka, ktorý u vás robil dlhé roky, strácate aj jeho skúsenosti, kontakty, často ním takto posilníte svoju konkurenciu a prichádzate o tisíce eur. Ak vás tieto postupy zaujímajú, príďte sa o nich dozvedieť viac do HCA Slovakia, na Seminár o produktivite.
Autor článku: Marcel Pavlík
