ŠKOLA MANAŽMENTU L. RONA HUBBARDA
SEMINÁRE A KURZY PRE MAJITEĽOV FIRIEM, MANAŽÉROV A OBCHODNÍKOV
 Logo
 
 
 
 
 
 
 
 
 

HCA TV: Vierka Lišková: Úlohou šéfa je dávať nádej ľuďom vo firme aj mimo nej

2020-09-24 21:07:00 | kategória Rozhovory
 Vierka Lišková: Úlohou šéfa je dávať nádej ľuďom vo firme aj mimo nej

Ľuďom vo firme treba dávať nádej, istotu, potvrdenie a najmä lepšie miesto pre život

VIERKA LIŠKOVÁ pracuje v HCA ako poradca pre vzdelávanie. Je skutočnou odborníčkou na vzdelávanie manažérov a počas jej vyše pätnásťročnej praxe pomohla stovkám klientov na Slovensku zlepšiť svoj pracovný aj profesionálny život. Pýtali sme sa na jej pracovné aj osobné zásady, ciele do budúcna a odporúčania, ktoré dáva svojim klientom. Rozprávala sa s ňou GABRIELA KUNAJ.

Odkiaľ pochádzate a čo ste študovali?

Pochádzam z Košíc. Našej mame už od malička záležalo na tom, aby sme s bratom boli vzdelaní ľudia a tak som navštevovala jazykovú základnú školu. Vždy sa odo mňa očakávalo, že budem dobrá žiačka a budem mať len dobré známky, čo sa mi celkom aj darilo. No veľakrát som netušila, čo a načo sa vlastne učím.

V poslednom ročníku základnej školy dala naša učiteľka, vtedy ešte pani súdružka, pokyny našim rodičom, aby nás prihlásili na tie stredné školy, kde mali známych, aby sme sa vyhli problémom. A keďže mamina kolegyňa mala muža na strojníckej priemyslovke, bolo rozhodnuté. Na tejto škole som bola síce vyznamenaná, no veľakrát som netušila, čo preberáme a mala som naozaj dosť priestoru získať množstvo nepochopení. Smerovanie v technickom smere nepopustilo a tak ma proti mojej vôli prihlásili na strojnícku fakultu, kde ma našťastie na prvýkrát neprijali, no zámer mojej mamy bol silný, napísala odvolanie a bolo rozhodnuté. V treťom semestri som to už neuniesla a tak som štúdium prerušila s hotovými skúškami, išla som za vytúženou prácou a preč od rodičov. (Úsmev.) Zamierila som až pod Tatry, kde som dodnes. Tatry sú moje srdce a moja vášeň: mám rada rána, keď sa na nich pozerám. Rozhodne sa ich nechystám vymeniť.

Ako ste sa dostali k Hubbardovej manažérskej technológii?

Vzdelávanie ma ťahalo vždy a tak som dlho pracovala v regionálnom Centre pre vzdelávanie mladých v Poprade. Išlo o vzdelávanie pre nezamestnaných a pre bežnú cieľovú skupinu v oblasti účtovníckych, jazykových a počítačových kurzov. Po zhruba siedmich rokoch táto činnosť skončila, pretože Úrad práce prestal túto činnosť financovať. Kamarát mi potom našiel prácu vo veľkoobchode s textilom, kde som pracovala asi pol roka. V tejto práci som mala zorganizované úplne všetko, v podstate som už nemala čo zlepšovať a dennú prácu som mala zvládnutú za štyri hodiny. Potom som našla inzerát firmy, kde bol raz môj známy na seminári – šlo o firmu Business Success. Napísala som tam prvýkrát, odpísali mi, ale šlo o prácu v Bratislave. Potom som opäť natrafila na ich inzerát, ale tentokrát už šlo o prácu v Košiciach. Zavolal mi Lacko Pavlík a dohodli sme sa. Prišla som na pohovor, dali sme si týždeň na naštudovanie klobúka a potom som už bola „v tom“. Dostala som šancu vidieť za primeranú sumu všetky dôležité semináre a to, čo som videla, sa mi veľmi páčilo. Všetko, čo som sa naučila, som samozrejme testovala v praxi a fungovalo mi to. Povedala som si, že to, čo viem, chcem odovzdávať ostatným a už pätnásť rokov sa riadim mottom, že to, čo funguje mne, určite zafunguje aj ďalším.

Na akom poste v HCA pracujete?

Už 15 rokov som poradcom pre vzdelávanie. Som stále v teréne, stretávam sa s ľuďmi, rozprávam sa s nimi a zisťujem, ako sa im darí, čo im ide dobre a čo prípadne nie. Ak majú nejaký problém, viem im ponúknuť služby, ktoré ho vyriešia. Túto prácu by som nemenila za nič na svete.

Za úlohu si dávam pomáhať celému strednému manažmentu, lebo to, že šéf príde zo seminára a začne robiť veľké zmeny, nestačí. Potrebuje skupinu, ktorá ho v tom podporí a preto hlavný dôraz kladiem na to, aby bol stredný manažment naozaj vyškolený, aby šéfovi rozumel, aby vedel, čo chce a pomáhal mu rýchlejšie sa dostať k cieľu. Vo firme je to ako na lodi: dôstojníci by mali rozumieť príkazom kapitána a sami by k nim mali prispievať, keďže sú na vrchnej palube.

Ako vo firme dobre vychovať stredný manažment?

Najprv musí sám pán majiteľ pochopiť, že sám to na kapitánskom mostíku neutiahne. Aj v roku 1726 mal kapitán pri sebe troch poddôstojníkov, s ktorými sedel v kajute, rozprávali sa a plánovali. Museli si rozumieť, aby tí traja dôstojníci robili veci, ktoré chcel kapitán, aby boli námorníci najatí v nejakom prístave ochotní veslovať jedným smerom – dobre, rýchlo a poctivo. Toto vysvetľujem majiteľom, prípadne im k tomu nakreslím obrázok. Potom si naozaj vyberú svojich mienkotvorcov – ľudí, s ktorými spolupracujú dlhodobo, a pre týchto ľudí potom zostavíme vzdelávací program, aby si naozaj dobre rozumeli, pretože všetci musia hovoriť rečou jedného kmeňa. Musia dokázať šéfa pochopiť a tak, ako šéf rozumie im, oni musia rozumieť svojim ľuďom. Sú akýmisi maličkými majiteľmi svojich oddelení, svojich skupín a tímov.

Aký dlhý proces to je? Predpokladám, že sa to nedá spraviť za deň.

To určite nie. Proces závisí od ochoty majiteľa pomôcť sebe a najmä firme, aby tam nebol systém „po mne potopa“. Aby som majiteľov doviedla k zodpovednosti za svoju firmu, pýtam sa ich, čo by sa s ňou stalo, ak by ich zajtra prešlo lietadlo. (Úsmev.) Preto ich smerujem k tomu, aby aj v ich neprítomnosti – keďže majiteľ chodí aj na dovolenku – bol vo firme niekto, kto by bol schopný niesť aspoň časť ich práce.

Už 15 rokov počúvam, že práca s ľuďmi je tá najťažšia, lebo človeka nevypnete, nie je to vysávač. Je to bytosť, ktorá má svoje starosti, problémy, rodinu aj radosti a ešte má riešiť starosti vo firme. Navyše, ľudia majú aj „malého sviniara“, ktorý im šepká do ucha všetky možné protizámery, ako sa to nedá urobiť a prečo. Tomuto malému sviniarovi tiež „pomáhajú“ rôzne médiá a veci okolo nás. Preto ak nebudeme ľudí školiť, nedá sa povedať, že vzdelávaní nebudú, pretože budú. Otázka však znie, kým a ako budú vzdelávaní? Keď si ráno zapnú rádiá a televízory, všetko ich bude viesť iba k tomu, aby padli po emócii dole. Všetci ľudia vo firme, nielen stredný manažment, naozaj potrebujú „upgrade“, aby zistili, že na konci tunela je naozaj svetlo.

Máte množstvo klientov, s ktorými spolupracujete od úplného začiatku. Ako im pomáhate, aby ste ich stále zlepšovali?

Je pravda, že s niektorými ľuďmi pracujem už 15 rokov. Dodnes dokonca spolupracujem aj s mojím úplne prvým klientom z Popradu. Vždy im pomáham adekvátne tomu, v akom stave sú a s jasným cieľom pomôcť im napredovať. Zároveň musím napredovať aj ja sama, pretože inak by som pre týchto ľudí nemala hodnotu. Títo prví a najstarší klienti ma teda „naháňajú“, aby som bola pár krokov pred nimi a vedela oveľa, oveľa viac, aby ma mohli naozaj nasledovať.

Ako pracujete na svojom sebazlepšovaní?

Ak sa dá, sedím na každom seminári, či už ako účastník, alebo ako asistent. Jedna z mojich prvých smerníc bolo spoznať všetky semináre a ich obsah, takže som bola na každom jednom, či išlo o týždeň, víkend alebo sviatok. Nasávala som všetky informácie, pretože som nikdy predtým nebola šéf, ale iba zamestnanec firmy. Všetky tieto veci som sa teda musela naučiť a stále sa učím, pretože chcem byť klientom seberovný partner. Snažím sa zlepšovať tiež tak, že študujem Hubbardovu technológiu.

Prečo pracujete práve s touto technológiou a čo sa vám na nej páči?

Najmä to, čo som už spomínala – keď niečo funguje mne, tak to musí fungovať už naozaj každému. Páči sa mi, že to, čo učíme, obrovsky pomáha zefektívňovať prácu a všetky oblasti života. Keď mi v roku 2001 Lacko Pavlík povedal, že raz budem sama prednášať, tak som len gúľala očami a čudovala sa, čo to hovorí. (Úsmev.) Ale o päť rokov sa to stalo pravdou a to všetko vďaka tréningom a sebazlepšovaniu.

Vďaka tejto technológii som iný a lepší človek a viem, že touto technológiou vieme zlepšovať aj ostatných, lebo keď sa pozriem okolo seba, to obrovské množstvo dobra nevzniklo len tak. Preto som rada, že som v centre diania, že sa spolu s kolegami snažíme zlepšiť životy nielen klientov, ale aj nás samých a našich rodín. Mojím heslom je skrátka lepšie prežitie.

Ako by ste definovali dobrého obchodníka?

Dobrý obchodník by mal byť skutočne nad vecou a mal by byť schopný veľa vecí prežiť. Možno to znie jednoducho, ale bez dobrých tréningov to naozaj nejde. Minimálne raz za štvrť rok by mal mať obchodník nejaký tréning, cvičenie alebo kurz, pretože je v teréne, kde sa stretáva s naozaj rôznymi ľuďmi. Je v podstate v prvej línii, v ktorej schytáva všetky guľky. Buď týmto guľkám podľahne, bude sa tlačiť naspäť do firmy alebo robiť len ponuky za zavretými dverami, alebo týmto guľkám odolá – odpáli ich späť, usmerní, premiestni inam a podobne. To však bez správneho tréningu nejde. Obchodník potrebuje hodiny a hodiny tréningu a štúdia, aby pochopil, aký je, prečo sa mu dejú veci, ktoré sa mu dejú, prečo zákazník reaguje istým spôsobom a podobne. A až potom, čo obchodník porozumie sám sebe a pomôže si, môže ísť a pomáhať iným. Inak to bude stále o cenách a o bitke s konkurenciou. Dobrý obchodník však musí byť INÝ, musí vytŕčať z davu.

Pomáhate ľuďom byť úspešný nielen v práci, ale aj doma v súkromí. Ako tieto dve veci zladiť, aby to fungovalo na všetkých „frontoch“?

To, čo sa učia ľudia na našich seminároch, treba aplikovať aj doma. U nás doma sa snažíme veci dokončovať, držať naozaj vysokú emóciu a viem, že ak ja som doma človekom, ktorý má týchto informácií najviac, zodpovednosť je na mojich pleciach. Ak len trošku zahrmí, beriem to na seba a dávam to do laty presne tak, ako to učíme našich ľudí. Pri mojej dcére sa snažím stále udržiavať dobré porozumenie, riešiť nezhody a viesť ju k tomu, aby mala stále nejaký cieľ a aby bola samostatná. Tiež ju učím prispievať. Takisto to je s mojou polovičkou – môj manžel má obrovskú výhodu v tom, že videl čo najviac možných seminárov a ťahám ho skutočne na každý jeden, aby vnímal a rozumel tomu, prečo niekedy prídem domov neskôr. Snažím sa do tohto sveta včleniť aj rodinu, pretože je to funkčný, skvelý a radostný svet plný nadšenia.

Odporúčam preto všetkým majiteľom, aby svoje polovičky a deti zobrali aspoň na bezplatnú prednášku. Takto by možno lepšie porozumeli tomu, že to majiteľ nemá jednoduché a vďaka tomuto porozumeniu dokáže veľmi narásť spoločná realita a úcta. Odkedy bol u mňa manžel prvýkrát na seminári, tuším to bolo ešte pred svadbou v roku 2008, zmenil hľadisko na svoju prácu. Pomocou našich služieb získal viac zodpovednosti, z bežného pracovníka bol povýšený na vedúceho pracovníka a dnes riadi nákup, technickú prípravu výroby a údržbu. Najväčším prínosom preňho bolo to, že úspešné akcie sa odovzdávajú, že postupovať a napredovať môžeme len vtedy, keď budeme druhých učiť a nenecháme si všetko pre seba s tým, že to nie je môj piesoček.

Keď majú partneri spoločný súhlas, už sa nedebatuje, už sa ide a funguje.

Čo by ste chceli odkázať klientom HCA?

Je dobré si uvedomiť, že sme zavaľovaní negatívnymi médiami – televíziou, rádiom a novinami. Väčšina šéfov ich možno ani nesleduje, ale musia pochopiť to, že ľudia okolo nich sa tým jednoducho dennodenne živia. Preto s nimi musíte veľa hovoriť o budúcnosti, vytiahnuť ich z toho zlého, čo sa deje za dverami ich firmy a dverami ich domovov. Ľuďom vo firme treba dávať nádej, istotu, potvrdenie a najmä lepšie miesto pre život. Moja skúsenosť hovorí, že sa to dá len tým, že sa školí šéf a aj jeho ľudia. Mojou najúspešnejšou akciou je to, že celých 15 rokov chodím opakovane na všetky semináre, je to úžasná možnosť a podpora z HCA. Odporúčam každému, aby túto možnosť využil, pretože je to úžasná možnosť, ako dobiť baterky, čo mi potvrdilo veľa klientov. Aspoň raz ročne by naše semináre mal absolvovať šéf aj jeho ľudia, či už externe, alebo formou interného seminára. Nie nadarmo sa hovorí „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“. Možno u nás treba odsedieť ten deň-dva, ale potom, v skutočnom živote, to ide omnoho ľahšie.

Okrem odporúčania sedieť opakovane na seminároch by som chcela na záver potvrdiť každého jedného, kto stále podniká a hrdo čelí všetkým tým polenám, ktoré sú mu hádzané pod nohy od okolia a spoločnosti. Držím vám palce a obdivujem vás za to, že dokážete na svojich pleciach držať zodpovednosť nielen za seba, ale aj za svojich ľudí, pričom za týmito ľuďmi sú ešte aj ich rodiny. Skláňam sa pred vami, skladám klobúk, držím vám palce a verím, že to spolu potiahneme ešte mnoho ďalších rokov.

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
,