ŠKOLA MANAŽMENTU L. RONA HUBBARDA
SEMINÁRE A KURZY PRE MAJITEĽOV FIRIEM, MANAŽÉROV A OBCHODNÍKOV
 Logo
 
 
 
 
 
 
 
 
 

HCA TV: V čom sa skrýva pravda

2020-10-12 11:03:56 | kategória Práca s ľuďmi
 V čom sa skrýva pravda

Zamysleli ste sa niekedy nad takou samozrejmou vecou, akou je pravda? Je pravda všeobecne platný fakt, filozofická kategória či najsprávnejší názor? Čo je vlastne „pravda“ v skutočnosti?

Počas celej histórie ľudstva sa ľudia za svoju pravdu bili, ba mnohí za ňu aj zomreli. Za svoju pravdu bojujú národy, zabíjajú sa sokovia v láske aj oponenti v nárokoch na dedičstvo, v mene svojej pravdy vymierajú kráľovské rody... Sú to všetko veľké udalosti. Ale nemusíme to rozoberať takto zoširoka. Pozrime sa na pravdu v nás, pravdu o nás, na pravdu, ktorej veríme – skrátka na našu súkromnú, osobnú pravdu. Na to, ako s ňou zaobchádzame a ako si ju presadzujeme. Veď každý je o niečom presvedčený, niečomu verí a má svoj názor, často vykúpený hodinami štúdia či osobnou skúsenosťou. Neveríte?

Tak sa na to pozrime: každý rozhovor dvoch osôb sa nesie v znamení hľadania spoločnej pravdy. Aspoň by sa mal, a vo väčšine prípadov to aj tak je, samozrejme pokiaľ niekto z dvojice cielene nevedie rozhovor tak, aby sa za každú cenu presadil a prevalcoval toho druhého. Ale takýchto rozhovorov býva menšina. Väčšina z nás sa chce dohodnúť, aspoň na začiatku diskusie to tak je. Niekedy sa to podarí hneď a takýto rozhovor potom hodnotíme ako príjemný, spoločníka považujeme za kamaráta, je to „náš človek“. Veď ak niekto zdieľa taký istý názor ako ja a neprieči sa mi, tak je môj kamarát. Ale beda mu, ak nie! Vtedy som schopná oponovať, pohádať sa, pevne sa postaviť za to, čo ja považujem za správne a umlátiť ho mojou pravdou. A v tej chvíli určite nie je môj kamarát, je to jeden...(môžete si domyslieť). A hneď si ho zmažem z mobilu a zruším z FB!

Možno niekde existuje niečo ako objektívna realita – tá „pravda pravdúca“, ktorá sa dá odvážiť, zmerať či nejako kvantifikovať. Ale také niečo nemá miesto v medziľudských vzťahoch. V rozhovore dvoch bežných ľudí má každý tú svoju pravdu, lebo pravda je vec subjektívna, je to jednoducho názor v mojej hlave a môj názor je nedotknuteľný. Je to môj pohľad na vec a ako taký ho vnímam ako ten najlepší a najsprávnejší.

Prečo je to tak, že sú ľudia, čo vedia uznať, že iný môže mať svoj vlastný názor na danú vec a nemusí byť totožný s mojím, a sú takí, čo to neuznajú ani za svet? Je to vec naladenia každého človeka alebo po našom povedané, je to vec emócie, na ktorej človek funguje. Čím je niekto nižšie na škále emócií, tým ťažšie prijme odlišný názor. Je to pre neho príliš veľký luxus, cíti sa tým ohrozený, cudzí názor je pre neho nebezpečný. On potrebuje cítiť, že pravda je na jeho strane a ten druhý je ten, kto sa mýli. A bude o to bojovať do poslednej kvapky krvi.

Naopak, ak je niekto vysoko na emócii, nepotrebuje bojovať o svoj názor a s ľahkosťou nechá toho druhého, nech si myslí to, čo si myslí. S vysokou emóciou totiž ide ruka v ruke sebaistota, takže dotyčný dokáže pripustiť, že iný človek môže mať iný názor, ba dokáže pripustiť, že sa zmýlil. Nezabije ho to. Možno nebude skákať dva metre od šťastia, lebo určite mu nie je príjemné zistiť, že sa v niečom mýlil, ale nezloží ho to. Dopraje tomu druhému radosť z víťazstva v tejto maličkej „vojne názorov“. Takýto šťastlivec sa na toho druhého, čo vyhral, nehnevá a ani nechystá odplatu. Nepotrebuje to. Vlastne sa tým ani príliš nezaoberá, veď život ide ďalej a prináša nové situácie, kde sa dá vyhrať. Tak načo si kaziť náladu?

Do ktorej kategórie patríte, či medzi „šťastlivcov“ alebo „bojovníkov“, je niekedy ťažká otázka. Vlastne, otázka je to úplne normálna, ťažké je dať si na ňu pravdivú odpoveď. Každý by sa rád videl tam hore, ako pokojne a možno až blahosklonne prijíma názory iných a nerieši ich omyly. Ale niekedy je ťažké nenahnevať sa, hlavne keď ten druhý hlása také bludy! Tiež cítite niekedy nutkavú túžbu dokázať mu, že nemá pravdu? Nuž, sme takí aj onakí. Reagujeme presne podľa toho, kde sa na škále emócií nachádzame a čo máme v živote za sebou. 

Autor článku: Ing. Katarína Pavlíková

Foto: Freepik

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
Zuzana , 12.10.2020 11:50
Z toho mi vychádza, že naša spoločnosť je v hlbokej depresii, bezmocnosti až agresivite :-) lebo tá priepasť medzi ľuďmi sa zväčšuje a jedna strana nedokáže pripustiť, žeby tá druhá mohla mať v niečom pravdu....\r\n\r\nZ toho jednoznačne vyplýva, že potrebujeme nádej ;-)