HCA TV: Nezničte si tých najlepších

Skutočná hodnota ľudí, ktorí sú okolo vás, sa ukáže až v ťažkých časoch

Tak ako platí, že v núdzi spoznáš priateľa a že kapitán lode spozná najlepších námorníkov až po prežitej prvej búrke, tak aj najhodnotnejších pracovníkov spoznáte podľa toho, ako zareagujú na mimoriadnu krízovú situáciu vo firme. Vtedy tí najlepší bez zbytočných otázok a slov, ochotne a dobrovoľne, bez príkazu šéfa urobia to, čo potrebuje ich tím pre víťazstvo. Svoju prácu robia ochotne a dobrovoľne aj bez prítomnosti šéfa a urobia ju dobre. A ak sa vyskytne niečo neočakávané, niečo navyše, čo nie je v ich popise práce napísané alebo čo nie je priamo stanovené ako ich povinnosť, aj tak to ochotne vyriešia iba na základe jednoduchej úvahy, že je to treba spraviť.

Oni majú v živote jasno. Presne vedia, kde je ich miesto vo firme a vedia aj to, čo sa od nich očakáva a aká je ich úloha. Potreby tímu nadraďujú nad svoje záujmy. Ak je treba, prídu do práce aj v nedeľu, ak je treba, sami zostanú robiť aj do ôsmej večer. A je im jedno, či sa mimoriadna práca vyskytla na ich poste alebo treba mimoriadne pomôcť kolegovi v jeho práci. Ak je treba pomôcť a vidia, že ak by hneď nekonali, tak by mohli nastať väčšie škody, tak nerozprávajú veľa, jednoducho vstanú, idú a pomôžu niekedy aj na úkor svojej práce. Za mimoriadnu prácu v čase krízy si nepýtajú navyše peniaze, či rôzne výhody, proste spravia to, čo je treba spraviť. Pre nich je to samozrejmé a normálne a majú z toho skvelý pocit. Oni nemajú vo zvyku hodiny rozprávať o tom, ako sa v práci veľmi nadrú alebo ako oni dlho pracujú a ako by firma bez nich určite do mesiaca skrachovala. Práve naopak.

Často sú to veľmi tichí ľudia, ktorí v komunikácii pôsobia niekedy až utiahnuto, sú to ľudia, ktorí sa nebudú chváliť. Veď to ani nepotrebujú. Ale za to do práce sú ako draci, tam zastanú prácu (bez preháňania) za troch ľudí. Za nich hovoria čísla a výsledky. Oni nemusia robiť okolo seba takú propagandu ako tí, ktorí sa pol pracovného dňa iba preflákajú po firme. Oni nemajú čas neustále hovoriť o sebe a svojich zásluhách, lebo sú zamestnaní užitočnou prácou v prospech firmy. Takýchto ľudí musí šéf rozpoznať, chrániť a dobre ohodnotiť. Práve ich treba dobre ohodnotiť, pochváliť a aj zaplatiť. To, že títo ľudia nepýtajú za všetko peniaze ešte neznamená, že ich nepotrebujú a nechcú. Ak šéf nezaplatí takýchto ľudí, po čase ich nebude mať. V zlej firme, tam kde je neschopný šéf, takýchto ľudí zvyknú ťažko zneužívať darebáci. Darebáci ak vidia, že ten dobrák pracuje stále naplno, tak mu veľmi ochotne posúvajú svoju prácu.

A tak toho dobrého „ťažného koňa“ časom preťažia a zničia. Ale raz, keď tí dobrí ťahúni precitnú a uvedomia si, že ich iba zneužívajú, tak dávajú výpoveď a idú inde, ku takému šéfovi, ktorí si zaslúži mať pod sebou takýchto skvelých ľudí, ktorí bez reptania a samostatne podávajú obrovské výkony.

Potom zlému šéfovi zostávajú na krku iba takí ľudia, ktorí majú viac slov ako výsledkov. Cynik vám povie, že takíto skvelí ľudia na svete ani nie sú. Nepočúvajte ho. To hovorí iba o svojom prístupe k práci. Takíto pracovití a ochotní ľudia existujú a je ich veľa. Záleží iba na ich manažéroch, či si ich dokážu k sebe pritiahnuť a udržať, či dokážu uvidieť a podporiť to dobré čo v nich je.

Aj tu platí, že vrana k vrane sadá. Ak je šéf lenivý a neochotný a bez 1 € neurobí nič navyše, nemôže sa diviť, že po čase elán a chuť do práce prejde aj toho najochotnejšieho podriadeného a bude obklopený iba chamtivcami a lenivcami.

Autor: Ing. Ladislav Pavlík