Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je kríza:
1. obdobie, keď vrcholia rozpory, rozhodný obrat
2. ťažká situácia, kritický stav, tieseň, zmätok: duševná kríza, kríza manželstva. V ekonomickom ponímaní : finančná, menová kríza, hospodárska kríza, jedna zo štyroch fáz hospodárskeho cyklu, vážna porucha hospodárskeho procesu (s príznakmi, ako sú znižovanie výroby, bankroty podnikov, nezamestnanosť, pokles životnej úrovne obyvateľstva a pod.)
Kríza je nežiaduci stav. Je to druh pesimistického vývoja, ktorý prináša riziká, hrozby, negatíva. Možno sa manažéri v tomto období oveľa častejšie zaoberajú krízou v tej druhej definícii a vnímajú ju ako ťažkú situáciu. My sa však pozrime na jej prvú definíciu: je to obdobie, keď vrcholia rozpory, rozhodný obrat.
Tu by som sa pristavila pri slovnom spojení rozhodný obrat. Kríza môže byť v živote firmy rozhodným obratom, a nie nevyhnutne smerom k horšiemu, ale smerom k pozitívnemu. V každom prípade je to šanca urobiť rozhodnú zmenu. Kríza úzko súvisí so zmenou v myslení, v riadení. A je hlavne na manažéroch firiem, ako rýchlo sa vedia rozhodnúť a prijať správnu stratégiu ako z krízy rýchlo von. Dôležité je nečakať, ale konať.
Veľmi dôležité je urobiť si jasno:
Je veľmi pravdepodobné, že v čase krízy je potrebné vyvinúť väčšie množstvo energie na podnikanie, aby sme dostali ten istý výsledok ako pred krízou. Je nevyhnutné, aby manažéri vyčíslili, aké množstvá produkcie je treba dosiahnuť na to, aby sme mali želaný stav objednávok a naplnili tak výrobu či obchod. Manažéri to musia vo svojej firme spočítať a od toho odvíjať aj požiadavky na podriadených. Počas krízy býva toto množstvo troj - až štvornásobné oproti bežným množstvám. A ak len toto si manažéri uvedomia, tak je vybavené. Jednoducho len zatlačia na produktivitu podriadených a majú vyhrané.
Mnoho manažérov stráca veľa drahocenného času tým, že príliš dlho analyzujú situáciu. Tu nie je veľa čo analyzovať, treba sa viacej obracať, popri tom sledovať, čo robí konkurencia a rýchlo sa prispôsobovať situácii na trhu. A ak aj manažér urobí nesprávne rozhodnutie, nevadí. Minimálne zistí, že to nebolo správne a okam-žite môže hľadať ďalšie riešenie. Ak však bude len v teoretickej rovine analyzovať, čo je a čo nie je dobré riešenie, ujde mu kopa času. Zostáva zaseknutý v “možno” a to nikomu nepomáha. Navyše, manažér je preto manažérom, lebo manažuje, t. j. riadi, vedie. A teda by mal aj vedieť a mal by byť schopný prijať akékoľvek dôsledky svojho rozhodnutia.
Fakt je ten, že kríza je vlastne pre organizáciu prínos. Tu sa ukáže, koho zo zamestnancov máme “na palube” a kto sa z potápajúcej sa lode vyprace ako krysa, aby si zachránil svoju kožu. Kríza odhaľuje charaktery. Ukazuje šikovných manažérov, lojálnych zamestnancov a odhaľuje zbabelcov.
Kamkoľvek sa obzrieme, všade vládne neistota. Nikto nám nevie povedať ako dlho to ešte potrvá. Na ako dlho si máme rozložiť rezervy? Koľko môžeme investovať? Do čoho môžeme investovať? Máme ľudí prepustiť? Alebo postačí len skrátiť pracovný čas, či mzdy? Čo ak im znížime mzdu a oni nám dajú výpoveď? A ak si ich všetkých necháme, čo ak ich nebudeme mať z čoho platiť? Vyrábať na sklad? A čo ak nám to potom nikto nekúpi? Nevyrábať na sklad? A čo keď potom budú od nás klienti žiadať náš výrobok alebo službu a my im nebudeme mať čo ponúknuť? Otázky, neistota a zasa otázky a ešte väčšia neistota.
Ak sa manažéri začnú zaoberať týmito otázkami a nenájdu odpovede, prehrali. Ale odpovede im nikto nedá, môžu si odpovedať iba sami. Odpovedať tak, že neostáva nič iné, iba dôkladne preskúmať trh, nájsť v tom momente najmenšie zlo, prípadne riešenie, ktoré sa na základe analýz zdá byť to najlepšie a podľa toho konať. Ak urobí manažér zlé rozhodnutie, môže to dostať firmu aj do veľkých problémov. Ale aj naopak, toto môže byť príležitosť na to, aby firma získala rozhodný náskok pred konkurenciou.
Čo je mimoriadne dôležité, je uvedomiť si, že nič netrvá večne, teda aj kríza jedného dňa skončí. Vtedy sa budú zratúvať straty a vyhodnocovať omyly. Ale dovtedy je potrebné vytrvať. Najlepším spôsobom ako to prekonať je produkcia. Nájsť priestor pre to, aby sme nemuseli prepúšťať zamestnancov, ale aby sme našli akúkoľvek prácu vo firme a urobili ju teraz. Čo sa týka predajcov a obchodníkov, tých je treba nastaviť tak, aby zamakali 3 až 5 krát viac ako pred krízou, aby predali toľko isto. Treba zmobilizovať akékoľvek kontakty, ktoré máme v našich databázach a oslovovať ich. Je mimoriadne dôležité neprestať komunikovať. Lebo ak o firme nič nepočuť, tak akoby ani nebola. Je dôležité hľadať nových klientov, preorientovať sa na iné trhy a neustále pri tom zbierať údaje a vyhodnocovať ich.
V časoch krízy by mala ísť reklamná kampaň ešte vo väčšom množstve ako za normálnej ekonomickej situácie. To neznamená rovno si predplatiť spoty v televízii v hlavnom vysielacom čase, ale nájsť akékoľvek dostupné kanály na to, aby sme odprezentovali náš produkt. Treba vytvoriť “chcenie” po našom produkte alebo službe. A na toto mnohé firmy zabúdajú. Manažéri mnohokrát len lamentujú, poprepúšťajú výrobných zamestnancov a škrtia výdavky. Samozrejme, že treba prehodnotiť výdavky firmy, ale nie na úkor budúcej produkcie.
Ľudí treba podporiť, zlepšiť im náladu a robiť to neustále. Manažér si musí držať skvelý kredit. Nesmie ukázať svoju neistotu, aj keby ju aj mal. Ľudia potrebujú v týchto ťažších časoch mať pred sebou lídra, ktorý rozhoduje s takou istotou, že nikto nepochybuje o tom, že jeho rozhodnutie je správne. Manažér by mal načúvať aj radám svojich podriadených. Zvyčajne býva tak “namočený” v riešeniach krízovej situácie, že niekedy má riešenie rovno pred nosom, no aj tak ho nevidí. A niet sa čo čudovať.
Ak sa na krízu ako takú pozrieme s odstupom, treba sa zamyslieť nad jednou vecou. Ak má teraz firma problémy, tak ich musela mať aj pred krízou, len to nebolo také okaté. Možno je teraz konečne čas pozrieť sa na tie časti firmy, ktoré aj tak už potrebovali “upratať”.
Manažér by mal neustále opakovať svojim podriadeným, čo sú ciele a účely firmy, bez ohľadu na to, či je alebo nie je kríza. Hlavným dôvodom každej jednej aktivity by malo byť slúžiť. Poslúžiť klientom našou službou alebo produktom tak, aby to vyriešilo ich problém. A ak toto nie je hlavný dôvod existencie firmy, tak kríza – nekríza, aj tak tu tá firma dlho nebude.
Manažér by nemal zabúdať na to, že jeho hlavným účelom počas krízy, je znížiť jej dopady na firmu. Stále je treba mať na pamäti, že každá jedna firma je tu aj preto, aby generovala zisk. A musí ho mať aj počas krízy! A toto je jediné meradlo, čo nám ukazuje, či je manažér dobrý – aký zisk má firma počas krízy! Toto je jednoduché merať štatistikami. Je problém zaoberať sa obratom, lebo obrat môže byť obrovský, no zisk malý alebo žiadny.
Dnes má firma napr. zisk mesačne 100.000,-EUR, ale ak by každý jeden človek zabral na maximum, mohla by mať aj 120.000,-EUR, čo je potenciál zisku.
120.000,-EUR
-100.000,-EUR
20.000,-EUR je „čistá strata“, ktorú manažér každý mesiac vo svojej firme podporuje! Nezdá sa to síce veľmi logické, ale je to tak. Prečo ako manažér tolerujem tento stav, keď potenciál je vyšší? Aj zisk si treba naplánovať! A aj v časoch krízy by malo ísť dostatočné množstvo peňazí do rezerv, práve preto, že je kríza a nikdy nemôžeme vedieť ako bude zajtra.
Riadiť a manažovať firmu, keď sa jej darí a všetko „šlape“, odpustite, to vie každý hlupák. Ale práve v krízových situáciách sa ukazujú tí najlepší manažéri. Oni dokážu svojimi rozhodnutiami znížiť dopady krízy na firmu tak, že nijakú krízu nepociťuje. Hovorí sa, že dobrý manažér by mal mať v jednej ruke cukor a v druhej bič. Keď je dobre – odmení, keď je zle, tak práskne bičom. Samozrejme, je to len prirovnanie. Manažér, ktorý má rád svojich ľudí sa vždy díva aj na to, že každé jeho rozhodnutie je pre lepšie prežitie firmy a aj jej zamestnancov. Ak sa mu podarí zachrániť firmu, tak zachráni aj zamestnancov a tí mu potom odpustia aj to, že na nich nebol vždy milý.
Autor: Mgr. Miriam Poništová
www.deutschmann.sk, autorka je spolumajiteľkou firmy Deutschmann Internationale Spedition s.r.o.