ŠKOLA MANAŽMENTU L. RONA HUBBARDA
SEMINÁRE A KURZY PRE MAJITEĽOV FIRIEM, MANAŽÉROV A OBCHODNÍKOV
 Logo
 
 
 
 
 
 
 
 
 

HCA TV: „My sme špecifickí!“

2018-06-05 13:47:01 | kategória Vedenie firmy
 „My sme špecifickí!“

Tento článok je určený výhradne pre študentov školy manažmentu L. Rona Hubbarda. Opiera sa o pojmy, slová a výrazy, ktoré poznáte z našich seminárov a človek, ktorý u nás nikdy nebol, pravdepodobne nebude môcť plne porozumieť tomu, čo sa v ňom píše. Veď okrídlený výrok z nadpisu (ktorý je na verejnosti úplne bežný) vyvoláva u účastníkov nášho seminára o produktivite veľký smiech.

Tento úsmev je pochopiteľný. Po troch dňoch seminára už ľudia vedia, že podnikanie má isté zákonitosti, pravidlá a systém, a často je z pohľadu organizovania a manažmentu úplne jedno, či pečiete chlieb alebo opravujete autá. Vo všetkých firmách je veľa vecí podobných, ba priam až totožných.

Výrok „sme špecifickí“ používa zopár ľudí, ktorí si myslia, že ich podnikanie je úplne iné ako podnikanie všetkých ostatných. Sú skalopevne presvedčení, že podnikať v iných oblastiach je malina a oveľa jednoduchšie ako v tej ich. V skutočnosti je to ale výhovorka, ktorá sa používa na zdôvodnenie toho, prečo sa pán šéf už niekoľko týždňov fláka. Je to podobný výrok ako „nikdy nemám čas“. To tiež hovoria ľudia, ktorí mnoho času preflákajú na zbytočné činnosti alebo dokonca nerobia vôbec nič.

Ak sa dívate na proces učenia, treba zdôrazniť, že pozostáva z dvoch základných častí. V tej prvej musí študent dobre pochopiť a zduplikovať to, čo sa učí. V našom prípade, teórii manažmentu, musí mať každé slovo objasnené a musí rozumieť jeho významu v danej vete, v danom kontexte.

Horšie je, ak sa stretnem človeka, ktorý bol na našom seminári a tvrdí, že on je špecifický a uňho to nefunguje. Ak naša manažérska teória funguje v 200 000 firmách na svete, je veľká šanca, že by mohla fungovať aj v bežnej slovenskej eseročke. Takže, čo je príčinou toho, že zjavne funkčná teória niekde „nefunguje“? Vo všeobecnosti sa dá povedať, že neúspech je spôsobený nepoužívaním vedomostí zo seminára.

Osobitne seminár o produktivite je postavený tak, že počas neho zaznejú tie najdôležitejšie zásady, o ktorých som na základe vlastného pozorovania a skúseností pevne presvedčený, že musia byť dodržiavané, lebo ich porušenie vždy spôsobuje obrovské problémy. 

Pravé príčiny sú v šéfovi i v ľuďoch

Ako to už býva, najúčinnejší liek býva zväčša najmenej chutný, a nie vždy je príjemné zjednať poriadok v neporiadku, ktorý vznikal desať rokov. Dať do poriadku veci, ktoré sa kopili dlhé obdobie a do ktorých je zapojených veľa ľudí, ktorí si roky hliveli a pracovali na 10% výkonnosti, býva náročné. Tieto zásady sú také jednoduché, že ich niekto ani nemusí vnímať ako životne dôležité. Avšak také sú a to veľmi.

Najčastejšou príčinou neúspechu býva naše staré známe „nepochopené slovo“. Ak človek nemá jasno vo význame slova produkt, iba ťažko bude schopný presne zadefinovať požadovaný výsledok práce pre každého podriadeného.

Ale veľmi zaujímavou príčinou je aj etika samotného šéfa. Ak má šéf za sebou veľa zlyhaní, pri ktorých ho videli jeho podriadení, má obrovský problém presadiť „novinky“ do života. Napríklad ak šéf predáva tovar bez DPH a zamestnáva ľudí na čierno, tieto posty nemôže odovzdať. Na papier sa nedá napísať, že má podriadený spraviť nelegálny čin. A čo je ešte horšie, ak podriadený vidí šéfa robiť nesprávne veci, takýto šéf úplne stráca morálne právo požadovať, aby podriadení dodržiavali to, čo on sám porušuje. Teda ak šéf stále mešká do práce, budú samozrejme meškať aj jeho ľudia, nech už sa nad tým rozčuľuje akokoľvek.

Osobitným problémom, ktorý bráni šéfom dať veci do praxe býva to, že na palube je veľa ľudí, ktorí sú vo firme dlhé roky mimo výmenu. Nech to znie akokoľvek čudne, vysoké (ale aj nízke) fixné platy počas dlhého obdobia s obrovskou istotou spôsobia to, že klesá ich snaha, ochota, kvalita práce a hlavne množstvo dosiahnutej produkcie. Takže ak šéf, „nažhavený“ po seminári, začne platiť ľudí podľa produkcie, tvrdo narazí na odpor tých, ktorí už roky dostavajú trikrát väčší plat, než si zaslúžia.

Ak som písal o zlej etike šéfa ako o probléme, ktorý bráni zaviesť do firmy užitočné informácie zo seminára, tak rovnako často býva problémom aj zlá etika podriadených. Aj podriadení môžu vykrikovať, že sú špecifickí a že sa nenechajú merať pomocou štatistík, ak hrozí, že práve tak sa zistí, že sa flákajú, kradnú či pracujú s konkurenciu.

Všeobecne platí, že ak sa niekto bráni používať rozumné veci v živote a ste si istý, že rozumie ich teórii, tak tvrdím, že s čistým svedomím za tým môžete hľadať neetický čin osoby, ktorá je v danej akcii zapojená. A jedine strach z odhalenia jeho neetického činu vytvára výrok „u nás to nefunguje, my sme špecifickí“.

Veľkí ľudia sú ochotní sa učiť

„Ja som špecifický“ hovoria tiež ľudia, ktorí sa nechcú zmeniť. Sú to ľudia, ktorí sa držia svojich starých zlozvykov a postupov ako kliešť iba preto, lebo majú pocit, že prijať názor niekoho iného je nebezpečné. Prečo je to tak?

Všetci chceme byť čo najväčšou príčinou a pokiaľ sme silní, robíme preto všetko, aby sme nemohli byť efektom druhých. Tento pud je taký silný, že keď človek stratí vieru, že ešte dokáže vytvoriť nejaký efekt, zomiera. Ale proces učenia je sám o sebe dobrovoľné prijímanie vedomostí, názorov, rozhodnutí a postulátov iných ľudí, čo je v rozpore so silnou túžbou byť neustále príčinou. Čo s tým?

Ak sa chcem niečo naučiť, musím sa vedome dopredu rozhodnúť, že budem efektom niekoho, o kom verím, že je kompetentný. Dôverujem mu, že nezneužije chvíľu, v ktorej som od neho závislý. A najprv zapríčiním ten efekt, že sa rozhodnem byť efektom, potom prijmem od učiteľa informácie a keď ich použijem, budem väčšou príčinou ako predtým.

V skutočnosti sú tí najväčší ľudia ochotní schopní nielen zapríčiniť akýkoľvek efekt, ale sú zároveň takí mocní, že sú pripravení a schopní zažiť akýkoľvek efekt. Ak mám čierny pás v karate, tak nemám problém „prijať“ útok štyroch chuligánov. Ak som múdry v daňových predpisoch a dodržiavam ich, nemám problém prijať a prežiť daňovú kontrolu. Ak mám dostatok vedomostí o manželstve, tak sa nebojím doň vstúpiť. Ak chcem, tak som vedome príčinou a ak chcem, tak som vedome efektom v oblastiach, kde sa to podľa mňa dá a nie je to pre mňa nebezpečné.

To sa učíme celý život: v práci, v rodine a aj s priateľmi. A nie je to vždy jednoduché, lebo máme rôzne zlé skúsenosti z minulosti. Tu a tam nás podrazili „priatelia“, tu a tam nás ponížil v škole učiteľ, tu a tam nám ublížili rodinní príslušníci, ktorým sme dôverovali na 100 % a v situácii, keď sme boli voči nim efektom, to často zneužili. A keď človek často zažil, že v pozícii efektu sa mu dejú nepríjemné veci, rokmi nahromadená bolesť je taká veľká, že odmieta byť akýmkoľvek efektom ešte aj vtedy, keď vie, že by to bolo v jeho prospech. S nedôverou odmieta akúkoľvek pomoc, odmieta sa niečo naučiť, odmieta, aby o ňom ktokoľvek rozhodoval. A nahlas hovorí „ja som špecifický, u mňa to nefunguje“.

Jeden z dôvodov, prečo ľudia nezavádzajú veci do praxe je aj to, že v ich blízkosti alebo v blízkosti ich firmy je niekto, komu hovoríme travič studní. Je to neuveriteľne zákerný človek, ktorý trúsi jedovaté poznámky o vás, vašich najdôležitejších ľuďoch, píše udania či vynáša informácie konkurencii, ktorý je často s vami len preto, aby vás ako pijavica obral o energiu. Má strach z iných schopných ľudí, lebo by mohli ohroziť jeho výsadné postavenie. Mať vo firme traviča alebo niekoho, koho on riadi a ovplyvňuje, je smrteľná chyba.

Keď ľudia pracujú, robia aj chyby. Nikoho pre ne nezatracujte. Ak viete, prečo sa človeku nedarí, môžete mu pomôcť to zvládnuť a opäť sa rozbehnúť ku hviezdam.

Autor článku: Ladislav Pavlík

Designed by Freepik

 

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ing. Werner FRANK, 17.6.2018 9:38
Lacko!\r\nMyslím, že je potrebné neustále takýmto spôsobom pripomínať a neustále motivovať každého z nás na každom poste. Naša činnosť je aj zamyslenie o sebe. Seba reflekciu, je treba pripomínať!\r\nĎakujem Ti veľmi pekne!\r\nVeľmi hodnotné!\r\nPáči sa mi to!\r\n